Sila faktov / Územie kráľovstva Kvádov
Peter Ratkoš nesúhlasil s mojimi závermi ohľadom umiestnenia územia kráľovstva Kvádov, ktoré vychádzali z dobových prameňov. Doslova povedal: "Centrálne sídlo Kvádov bolo mimo územia Slovenska.". Podľa jeho slov centrum Kvádov nemohlo byť na juhozápadnom Slovensku lebo rímske légie vo svojom ťažení proti Kvádom, v prvom prípade z roku 179 n.l. zastavili pri Trenčíne a v druhom, proti nim postupovali pozdĺž rieky Hron. Fakty sú nasledujúce:
- súvis vojenských ťažení cisára Marcusa Aurelia a Valentiniana I. s územím kráľovstva Kvádov
Môže to vyznieť zvláštne nelogicky ale je prirodzené položiť si otázku: Na akom území sa rímske légie pohybovali pri vojenskej výprave proti Kvádom v rokoch 179 a 180 n.l. ak nie na území Kvádov ? Z argumentu Petra Ratkoša nie je úplne zrejmé, či výprava na Považí v zime 179-180 n.l. pod velením legáta Maximiána, ktorá táborila v Trenčíne a výprava 2. pomocnej légie z obdobia 172-175 n.l. s cisárom Marcusom Aureliom na Pohroní boli dve rôzne rímske výpravy vo vojne proti germánskym kmeňom. Musím preto zdôrazniť, že bola iba jedna vojna s dvomi rôznymi epizódami, na dvoch rôznych miestach, v rôznom čase. Nebolo by preto cieľom armády útočiacej proti Kvádom napadnúť svojho nepriateľa práve na jeho území ?
O výprave cisára Valantiniána I. proti Kvádom v rokoch 374-375 n.l. vieme oveľa viac ako o výpravách z rímsko-germánskej vojny z obdobia rokov 172-180 n.l. Vpodstate poznáme každý dôležitý detail. Manéver na dvoch krídlach bol zjavný. Jedna časť légie sa vydala smerom na Carnuntum v dnešnom Rakúsku kým druhá cez Aquincum (Budapešť - Buda) na opačnú stranu Dunaja s cieľom obkľúčiť Kvádov. Fakt, že kráľovstvo Kvádov sa nachádzalo v zovretí dvoch armád bolo potvrdené úspechom Rimanov a mierovým vyjednávaním, ktoré sa uskutočnilo vo vojenskom tábore Brigetio v blízkosti mesta Komárom, ktoré bolo predmostím legiového tábora Kelemantia (Iža), ktorý podľa slov Ammania Marcellinusa, "bol v krajine Kvádov".[5] Vojenská taktika Rimanov, obkľúčiť krajinu Kvádov, potvrdzuje, že územie kráľovstva Kvádov sa nachádzalo severne od Dunaja medzi riekami Morava a Ipeľ.
- Ptolemaios sa vo svojich písomných záznamoch zmieňuje o krajine Kvádov
V 10.kapitole Geographie z roku 135 n.l. Ptolemaios píše: "... Kvádi sa nachádzajú pod lesom Hercinia; nižšie sa nachádza železná ruda a les Luna a pod ním žije početný ľud Boiorov, až po Dunaj, s ktorým na brehu nažívajú Terrekatriovia a popri lúkach sú takisto ich susedia Rakatovia".[6]
Aby sme mohli porozumieť uvedenej správe, musíme zistiť kde sa nachádza les Hercinia, Luna a veľké Sarmatské hory, ktoré tvorili prirodzenú hranicu Veľkej Germánie s Kvádmi na východe.
Ptolemaios zreteľne určil pozíciu lesa Luna. Vo svojom opise Dunaja, uvádza, že za riekou Enns (ktorá ústi do Dunaja z juhu), v smere toku Dunaja, iná rieka veľkosťou podobná Enns vlieva sa do Dunaja zo severu v blízkosti lesa Luna. Za riekou Enns, v smere toku Dunaja, je prvým severným prítokom malá riečka Kamp a druhým je rieka Morava, ktorá je skutočne veľkosťou podobná Enns. Preto les Luna môžu byť iba Malé Karpaty.
Pozícia Sarmatských hôr je v mieste kde sa smer toku Dunaja mení v oblúku (42° 30’ a 48°) alebo presnejšie geografická pozícia v stupňoch východnej zemepisnej dĺžky 43° 30’ a severnej zemepisnej šírky 50° 30’. Sarmatské hory sú teda dnešná Cserhátska alebo aj Novohradská pahorkatina. Ptolemaios uvádza dva údaje týkajúce sa miesta Hercýnskeho lesa. Píše, že pod lesom Hercinia sa nachádza les Luna, ďalej uvádza, že leží medzi lesom Gabreta a Sarmatskými horami. Uvádza, že les Gabreta je vedľa rieky Kamp, čo zodpovedá súčasnému východnému okraju rakúskej časti Českej vysočiny - Greiner Wald. Hercínsky les sa nachádza medzi Českou vysočinou a Novohradskou pahorkatinou a zodpovedá súčasným Bielym karpatom, čo potvrdzuje aj pozícia lesa Luna, keďže Malé karpaty sú pod Bielymi karpatami (?geograficky alebo geomorfologicky?).
Aby sme mohli určiť miesto základných geografických názvov, stále nám zostáva objasniť význam Ptolemaiových slov "x ... les". Ptolemaios svoje mapy kreslí s čiarami orientovanými zo severu na juh, s oblasťami nachádzajúcimi sa medzi nimi a rozprestierajúcimi sa od západu na východ [7]. Umiestnenie preto znamená "na východ od X ... lesa"
Na základe predchádzajúceho predpokladu, keltskí Boiorovia žijú východne od Malých Karpát a germánski Kvádi východne od Bielych Karpát. Avšak Ptolemaios sa mýli vzhľadom na chybné umietnenie oblasti rozprestierajúcej sa od miesta sútoku Moravy a Dunaja až po légiový tábor Brigetio, ktorý sa nachádza na sútoku Váhu a Dunaja. Uvedená oblasť je posunutá 62° severne od Dunaja.[8] Segment Brigetio (Szőny?) - Solva (Ostrihom) má kvôli skresleniu odchýľku 90°. Takže namiesto východne by sme mali čítať juho-východne v prvom segmente a južne v druhom. Kvádi preto žili na území juhozápadného Slovenska a takisto v oblasti Slovenského rudohoria. Na brehoch Dunaja od keltského mesta Bratislava po kastel Kelemantia v prvej oblasti a ďalej smerom na Štúrovo v druhej oblasti žili medzi Kvádmi keltskí Boiorovia. Nevieme či Terrekatriovia a Rakatovia boli Kelti, Germáni alebo sarmatskí kočovní Jazygovia.
Podľa Ptolemaia a iných dobových prameňov, hranica kráľovstva Kvádov bola na východ od rieky Morava, severne od rieky Dunaj a Cserhátskej pahorkatiny a rozprestieralo sa v smere od Žiliny po Spišskú Novú Ves na území horného toku Váhu.
- Zmienky slovenskej historiografie o území kráľovstva Kvádov
Najnovšie výsledky vypracované historikmi zo Slovenskej Akadémie Vied sa zaoberajú otázkou "Vanniovho kráľovstva". V textoch Titusa Kolnika je možné dočítať sa o tom, že archeologické výskumy zo 60-tych rokov "umožnili s konečnou platnosťou rozhodnúť dlhoročný spor o umiestnení Vanniovho kráľovstva v prospech skupiny bádateľov, hľadajúcich jeho centrum na juhozápadnom Slovensku.".[9]
Na základe uvedeného, Petrove Ratkošove argumenty sú v rozpore v prvom rade predovšetkým s historickými faktami a v druhom s oficiálnym stanoviskom Československej (Slovenskej) Akadémie Vied, ktorú zastupuje.
>> Vanniovo kráľovstvo alebo kráľovstvo Kvádov ? ︽Obsah
[5] "Valentinianus enim studio muniendorum limitum glorioso quidem, sed nimio ab ipso principatu initio flagrans trans flumen Histrum, in ipsis Quadorum terris quasi Romano iuri iam uindicatis aedificari praesidiaria castra mandavit" -- AMMIANUS MARCELLINUS: Rerum gestarum Lib. XXIX. Cap.6. Vers 1-2. citát takisto v SLOV.I - DEJ. 131. poukazuje na obnovu predsunutého rímskeho vojenského tábora Kelemantia typu kastel v Iži.
[6] ". . . Sub nemus autem Orcynium Quadi, sub quibus ferri minera,& Luna silva sub qua gens magna Boiorum usque Danubium, quibus contingui sunt iuxta fluvium Terrecatriae et penes campos Racatae." PTOLEMAEI: Geogr. Hyfegesis. Cap. X.
[7] " . . .Praeterea in descriptione tractanda facilioris semper curam habuimus. Hoc est, quod ad dextram procedamus manum traducendo ab hiis quae iam perfecta fuerint ad ea quae nondum formata sunt. Id autem fieri poterit si magis septemtrionalia describerentur priusquam ea quae ad austrum magis tendunt, et magis occidentalia quam ea quae magis vergunt ad ortem solis.” PTOLEMAIOS: Lib. II. Cap. I.
[8] Cf. PÜSPÖKI-NAGY P.: Limes Romanus na Slovensku (The Roman Limes in Slovakia) Zbornik Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského. XXI. (1970). 138 skk. – Na chybu v Ptolemaiosových mapách upozornil György Érdi-Krausz v roku 1976 na základe máp Lázár-Deáka z obdobia rokov 1528-1566. viď: Magyar térképészet kezdetei. ELTE Természettudományi Kara. Budapest. 1976. 81-88. (Začiatky uhorskej kartografie)
[9] "Až terénne archeologické výskumy, uskutočňované na Slovensku v. 60. rokoch, priniesli závažné nálezy, umožňujúce s konečnou platnosťou rozhodnúť dlhoročný spor o umiestnení Vanniovho kráľovstva v prospech skupiny bádateľov, hľadajúcich jeho centrum na juhozápadnom Slovensku." SLOVENSKO I.- DEJ. 125.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov