Sila faktov / Migrácia Slovanov a val Germánov

Prirodzenou prekážkou pre Slovanov pri početnejšom osídlovaní Polabia nachádzajúcom sa uprostred Českej vysočiny a Karpatskej kotliny[21] bolo súvislé osídlenie územia Germánmi už od začiatku nášho letopočtu. Vzhľadom na súčasné historické poznanie vieme, že severní Slovania nepostúpili pozdĺž rieky Labe do Polabskej nížiny v Čechách až pokiaľ územie neopustili germánske kmene Longobardov.

O Longobardoch z 5. a 6. storočia máme oveľa viac poznatkov ako o Samovej ríši alebo histórii Veľkomoravanov z obdobia medzi rokmi 833 a 863. Longobardi sídlili na ľavom brehu rieky Labe v oblasti Lüneburgu v dnešnom Nemecku. V období medzi rokmi 385 a 400 n.l. začali Longobardi postupovať smerom na juh. V priebehu storočia postúpili až k Polabskej nížine. Na územie Moravy vstúpili v období rokov 487 a 488 n.l. a zabrali územie Rugilandského kráľovstva, ktoré siahalo až po rieku Dunaj, v tom čase osídlenom germánskym kmeňom Rugiov a tak dosiahli hranice kráľovstva Kvádov a Panónie. Vo svojich výbojoch pokračovali proti germánskemu kmeňu Herulov, ktorý nakoniec porazili. Longobardi sa presunuli do Panónie v dvoch etapách - v roku 526 n.l a neskôr vo väčšom počte v rokoch 546-547. V tom čase ich susedmi na východnej strane Dunaja boli Gepidovia.

Longobardi napadli Gepidov najprv v spojenectve s Byzanciou, neskôr s Avarmi a nakoniec ich v roku 567 n.l. porazili. Longobardský kráľ Alboin si uvedomil až príliš neskoro, po obsadení Gepídie Avarmi, že nemá dostatok síl vzdorovať novým susedom a preto odstúpil územie Longobardov avarskému kaganovi Bajanovi a odtiahol. Územie Longobardov sa tak dostalo do rúk Avarov bez boja. Avari sa stali novými pánmi Karpatskej kotliny v priebehu 2 rokov a nie postupne ako uvádza Peter Ratkoš.[22]

Náš kolega, Peter Ratkoš, vykresľuje vo svojich námietkach nepravdivý obraz osídlenia Karpatskej kotliny Avarmi. Predovšetkým, Avari neprišli do Karpatskej kotliny v roku 558 n.l. ale o 9 rokov neskôr, v roku 567 n.l. V čase invázie získali kontrolu nad územím Gepidov, politicky a nie etnicky. Územie Gepidov sa nachádzalo medzi riekami Dunaj a Tisa, vrátane územia na východ od Tisy zahŕňajúcom Transilvániu. V roku 568 n.l. prevzali územie Longobardov, t.j. územie Panónie, ktoré siahalo po rieku Dráva. Avari nezískali pod kontrolu juhovýchodné územie Panónie, inými slovami okolie mesta Sirmium, Slavónsko alebo aj Panónia-Sávia v rokoch 567/8 n.l. ale až v roku 582 n.l.

Príchod prvých skupín Slovanov do nížin Čiech a Moravy bol možný až po začatí presunu Longobardov do Panónie v rokoch 487/8 n.l. Avšak Slovania sa na území Karpatskej kotliny nemohli usadiť vo väčšom počte dokonca ani po konečnom odsťahovaní sa Longobardov v roku 568 n.l. preto lebo Longobardov na území nahradila ďalšia prekážka - Avari. Preto prienik väčšieho počtu Slovanov do Karpatskej kotliny pred a počas podrobenia si územia Avarmi nebol možný.

>>Prepojenie medzi historickým poznaním a archeológiou ︽Obsah

---

[21] v poznámke z mojej práce Starobylá Nitra píšem o území, ktoré je v blízkom okolí mesta Nitra, t.j. o severnej časti Karpatskej kotliny, súčasnom juhozápadnom Slovensku. Peter Ratkoš sa k predmetnej téme vyjadruje obšírnejšie.

[22] Bona István: Középkor hajnala. A gepidák és longobardok a Kárpát-Medencében. (Raný stredovek. Gepidovia a Longobardi v Karpatskej kotline) Heredias Series. Corvina, Budapest, 1974. 17-24, 85-91.