Sila faktov / Menej dôležité otázky (17 bodov)

Na tomto mieste uvádzam zoznam pripomienok, na ktoré Peter Ratkoš kladie vysoký dôraz ale ktoré pramálo súvisia s témou vďaka ich zavádzajúcemu charakteru. Nemôžem si ich však dovoliť prehliadnuť nakoľko by bola ohrozená moja vedecká reputácia.

1. Nemôžem uviesť Pribinu z Nitravy v zozname údajov týkajúcich sa slovenskej Nitry preto lebo jej geografická poloha na základe dostupných historických zdrojov bola na území Pannonie a Belehradu, ktorý sa nachádzal v Moesii počas vlády Justinianusa I.[92]
   

   
   

2. Ratkoš uvádza, že som zabudol uviesť pôvodnú Pozsony, dnešnú Bratislavu, v zozname miest, o ktorých existencii pred rokom 1000 existuje písomná zmienka. Verím, že na prvej strane mojej práce Az Ösi Nyitra (časť I. str. 119) prvá poznámka uvádza: "Na území Slovenska existujú tri miesta, o ktorých existuje písomná zmienka pred rokom 1000: ... 2. hlavné mesto krajiny z roku 907 ..." Pre každého obyvateľa Slovenska hlavné mesto znamená Bratislava, Pozsony alebo Pressburg (pozri tiež nasledujúci bod).
   

   
   

3. Je Brezalauspurc Bratislava?

   V súvislosti s prvou písomnou zmienkou o Bratislave, ktorá sa zvykne datovať na rok 907, Peter Ratkoš vysvetľuje, že jej názov Brezalausburch(!) znamená v slovenčine Predslavov hrádok alebo aj hrad Predslava.

   Je naozaj pravdou, že v Salzburských análoch sa v súvislosti s rokom 907 uvádza, že bavorský markíz Luitpold "viedol 4. Júla pri Brezalauspurcu najneúspešnejšiu vojnu".[93] Musíme poznamenať, že Salzburské anály (Iuvavum) neboli originálnym textom ale rekonštrukciou textov z 15. storočia, ktoré vznikli na základe neznámej predchádzajúcej kompilácie textov okolo roku 926, ktoré neboli dobové. Samozrejme, Peter Ratkoš už neuvádza, na základe ktorých predchádzajúcich historikov si utvoril názor, že Brezalauspurc a Bratislava boli tým istým miestom.

   Stotožnenie oboch názvov pochádza z práce dobového historika Johannesa Aventinusa (1477-1534). Všetko čo sa nachádza v tomto dobovom zdroji sme už citovali vyššie. Napriek tomu, že Aventinus svoje tvrdenie ničím nepodložil uvádza, že Brezalauspurc bol totožný s Bratislavou. Dôveryhodnosť jeho tvrdenia je však ďalej spochybnená podrobnejším preskúmaním iných názvov miest, ktoré sa v jeho práci vyskytujú.

   Napríklad Brünn, ktoré bolo vtedajším sídlom moravského markíza a nazývalo sa v latinčine Brunno, označuje Aventinus ako Brynna. V Conversio umelo vytvoril názov Brynnus z mena Pribina aby ho následne mohol menovať panovníkom Brynna(Brünn). Aventinusovi evidentne neprekážal fakt, že Pribina bol od roku 836 do konca života vazalom Franskej ríše v Pannonii a nie na Morave. V jeho práci Annales Boiorum sa Pribina vždy uvádzal ako panovník Nitry, Bratislavy a Brünn (musíme však poznamenať, že iba vďaka jeho mylnému presvedčeniu, že slovenská Nitra bola Pribinovým mestom).

   Podobne si Aventinus prispôsobil názov mesta Speculum Iuliense v Moesii (význam názvu je "odraz Juliusa" alebo "jaskyňa Juliusa") na Iulii Mons, ktoré nadobúda nový význam "Juliusova hora". Zmena názvu bola nutná z dôvodu aby v duchu latinizácie renesancie mohol zmeniť názov Olomouca na Iulii Mons a následne ho stotožniť s miestom nazývaným Speculum Julii.

   Aventinus používal naivnú metódu pri porovnávaní názvov miest v historických písomnostiach a jeho stotožnenie Brezalauspurcu s Bratislavou nemá žiaden racionálny základ. Takéto stotožňovanie názvov bez pevných a dôveryhodných argumentov nie je ničím iným ako romantizmom.

   Navyše, Aventinus bol prvým historikom, ktorý spochybnil záznamy o bitke pri Bratislave takisto ako Dümmler, ktorého Ratkoš považuje za renomovaného historika. Dümmler začal spochybňovať danú udalosť kvôli chýbajúcim zmienkam o hlavných aktéroch bitky v akýchkoľvek iných dobových písomnostiach.[94]

   Dümmlerovu dobre premyslenú argumentáciu môžeme doplniť tým, že záznam o bitke pri Bratislave je v Aventinusových písomnostiach z vojenského hľadiska nezmysel. V jeho zápise bavorská armáda napadla Maďarov v troch skupinách zoradených vedľa seba. Jedna časť armády postupovala pozdĺž pravého toku Dunaja, druhá pozdĺž ľavého toku a tretia časť sa plavila na lodi v smere toku. Toto je zaiste veľmi pôsobivý opis mohutnej armády, ktorý by však súčasne znamenal rozsudok smrti pre útočiacu armádu. Takéto zoskupenie by totiž umožňovalo maďarskej armáde v plnej sile postupne poraziť jednotlivé časti bavorskej armády, ktoré sa nemohli navzájom podporiť. Odhliadnuc od faktu, že úsek Dunaja medzi Mlynskou dolinou a hradom v Bratislave bol medzi pohorím a riekou sotva širší ako sto metrov. V prvej poznámke mojej práce Az Ősi Nyitra som napriek Petrovmu Ratkošovmu obvineniu uviedol Bratislavu ako hlavné mesto krajiny v zozname miest založených pred rokom 1000 ale teraz tento svoj omyl beriem späť lebo bitka pri Bratislave v roku 907 sa nemohla uskutočniť.

   Vďaka ďalším pripomienkam Petra Ratkoša sa moja pozornosť sústredila na skutočnosť, že tradičná viera v to, že Bratislava a Brezalauspurc sú totožné mestá sa nezakladá na historických faktoch. Vo svojom pôvodnom tvrdení som nespochybňoval to, že sa bitka uskutočnila ale miesto jej konania.

4. Benedeka Szőlősiho, autora Cantus Catholici, nemôžeme považovať za historika. V roku 1655 vydal hymnický zborník piesní pre slovenských katolíkov z Ostrihomskej diecézy a navyše kedykoľvek bolo potrebné prekladal maďarské hymny do praslovenkého jazyka.
   

   Som naozaj vďačný Petrovi Ratkošovi za to, že ma upozornil na ďalšiu osobu, ktorá patrí do skupiny ľudí, ktorí pátrali po stopách Veľkej Moravy v Pannonii a ako sme ukázali, Szőlősi si počínal správne lebo územie medzi riekami Sáva a Dráva, ktoré bolo súčasťou pôvodnej Pannonie, skutočne patrilo do Veľkej Moravy.[95]
   

   Samozrejme, namiesto Szőlősiho mohol Peter Ratkoš citovať skutočného historika, ktorý sa zaoberal Moravou, ak však bolo jeho úmyslom vôbec nejakého nájsť ešte pred Timonom. Mohol to byť napr. Petrus Razanus, ktorý počas vlády kráľa Mateja Huňadyho (maď. Mátyás Hunyadi) napísal Epitome Rerum Hungaricum. V tejto knihe píše, že Svätopluk bol Sarmat čím myslel, že sa jeho územie nachádzalo medzi riekami Dunaj a Tisa, od rieky Ipeľ až po sútok Drávy s Dunajom.[96]
   

   
   

5. Podľa Petra Ratkoša som pri písaní histórie o kráľovstve Kvádov citoval Andrása Alföldiho a (iba) čiastočne Oldřicha Pelikána. Pravdou je, že Alföldiho som citoval dvakrát a Pelikána desaťkrát!
   

   
   

6. Je príznačné, že Peter Ratkoš zdôrazňuje fakt, že nezanedbateľný počet pôvodného obyvateľstva, ktoré obývalo územie pred Avarmi, na tomto území zostalo naďalej ale súčasne odmieta pripustiť že by sa mohlo jednať aj o zbytky Longobardov. Tvrdí, že je nemožné aby zbytky Longobardov prežili až do 9. storočia. Ako však potom vysvetlí, že nitriansky biskup Wiching bol Ostrogót ak Ostrogóti opustili územie už v roku 489 tj. dávno pred Longobardami?
   

   
   

7. O nálezoch vo Výčapoch-Opátovciach.

   Peter Ratkoš predkladá tieto nálezy ako dôkaz toho, že Slovania sa na území vyskytovali pred Avarmi.
   

   Anton Točík, ktorý je objektívne slovenským archeológom a ktorého sme niekoľkokrát citovali, však v slovenskej historickej syntéze z roku 1971 o nálezoch z Výčapov-Opatoviec píše: "Otázka pôvodu podunajského typu nie je za dnešného stavu bádania riešiteľná ale zdá sa, že táto keramika v Karpatskej kotline má svoj pôvod už v náleziskách prešovského typu na východnom Slovensku v 4. a 5. storočí."[97] Preto tieto nálezy nedokazujú to čo by si Peter Ratkoš želal.
   

   
   

8. Franský cisár Ľudovít I. Pobožný (814-840) rozdelil provinciu Friaul (ktorú Ratkoš nazýva Furland) v roku 828.[98] Je pravdepodobné, že provincia bola opäť zjednotená markízom Berengárom (888-924). Dôsledok je, že je nepravdepodobné aby bola provincia v roku 865 predmetom delenia.
   

   
   

9. Poloha údajného ostrova "Starduna" (tj. Starý Dunaj), odhliadnuc od toho či už bol na severe alebo na juhu od Püspöki, nebola rozhodujúcim faktorom pri premiestnení hlavného toku Dunaja ako ani otázky či sa Žitný ostrov nachádzal pod alebo nad Dunajom preto lebo v predmetnom dokumente sa neuvádza Star- alebo Star(á)Duna ale Scar Duna tj. Szár Duna vo význame lysý ako napr. Szár László - Laco Lysý.[99]
   

   
   

10. Peter Ratkoš ma obvinil z nekonzistentnosti. Tvrdí, že som napísal, že Mojmír ustanovil Pribinu panovníkom Nitry. Predmetné miesto sa nachádza na str. 130 v Az Ősi Nyitra. Žial, tak ako sa často stáva, prehliadol dôležitú vetu: "Tradičný výklad spája Pribinu so slovenskou Nitrou." O niekoľko riadkov neskôr kladiem otázku: "Sme si istí, že to bola práve Morava kam Pribinova Nitra patrila?"
    

    
    

11. Gyula László, profesor archeológie na Univerzite v Budapešti, zreteľne vo svojej známej práci uvádza "A kettős honfoglalásról"[100] tj. že zakladá svoje pozorovania na archeologických nálezoch a nie na kronike Simona Kézaia ako tvrdí Peter Ratkoš.
    

    
    

12. Nielen bavorský geograf presvedčil Győrgy Szklenára v roku 1784, profesora Imre Bobu v roku 1971 a mňa v roku 1979 o tom, že sa Veľká Morava nachádzala na území Sirmia ako by chcel Peter Ratkoš tvrdiť ale presvedčil nás dlhý zoznam dobových údajov vrátane presných geografických máp. Približne 23 z týchto historických zdrojov som prezentoval na konferencii, ktorá sa konala 25. marca 1977 a ktorej sa Peter Ratkoš takisto zúčastnil ale samozrejme nebol veľmi nadšený z toho čo si musel vypočuť. (medzičasom som publikoval zoznam dôkazov vo forme krátkej štúdie "Nagymorávia fekvése" (O polohe Veľkej Moravy), ktorá sa objavila v niekoľkých vydaniach. Pozri obsah kapitoly VI.)

    
    

13. Veľká Morava, ktorá ešte nebola pokresťančená je totožná s krajinou Svätopluka a Rastislava. Rastislav žiadal o vyslanie vierozvestcov aby skonvertoval poddaných.
    

    
    

14. Spustošená krajina, ktorú spomína Orosius, sa nenachádzala medzi riekami Dunaj a Tisa ale skôr medzi riekami Dráva a Sáva preto lebo ju Orosius umiestňuje medzi Karantániu a Bulharsko.
    

    
    

15. V prípade Nitry by sme mali hovoriť o súvislom osídlení nielen od obdobia Veľkej Moravy ale od začiatku obdobia Keltov.
    

    
    

16. Rehoľné meno svätého Svorada (lat. Zoerardus) bolo András (Andrej). Z pohľadu stručnej histórie Nitry je nepodstatné ako sa jeho meno vyslovovalo v 11. storočí.
    

    
    

17. Som prekvapený z názoru Petra Ratkoša na svojich kolegov výskumníkov. Ohľadom výsledkov Imre Bobu, profesora na Štátnej univerzite vo Washingtone, uvádza: "úplne chybné hypotézy". Napriek tomu však od publikovania knihy Imre Bobu v roku 1971 za uplynulých 7 rokov nebol schopný vyvrátiť žiadne z jeho tvrdení![101]
    

    
    

>>Niektoré body, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýli ︽Obsah

---

[92] Pod Pannoniou za vlády Justinius I myslíme pôvodnú Pannoniu Secunda a Civitas Bacensis. Posledne uvedené označuje pôvodné panstvá Bács, Bodrog a Csongrád. Pre historické zdroje týkajúce sa geografických údajov o Nitrave pozri časť II bod 6 v mojej práci o polohe Veľkej Moravy. (Bibliografické údaje sa nachádzajú v časti č. VI. hneď za úvodom).

[93] "Bellum pessimum fecit ad Brezalauspurc IIII nonas lulii." - Annal. Iuvavenses Max. ad annum 907. – MMFH. I. 131.

[94] DÜMMLER, E.: Geschichte des Ostfränkischen Reiches 1888. III. 548. Ortvay nedokázal vyvrátiť argumentáciu Dümmlera. Cf.ORTVAY T.: Pozsony város története (História mesta Bratislava) I. 60

[95]

[96]

[97] SLOVENSKO I. – DEJ 165

[98] ANNALES REGNI FRANCORUM ad annum 828 - MMFH. I. 52.

[99] Stará Duna - vo význame Starý Dunaj - bolo údajné stredoveké slovanské pomenovanie úseku Dunaja medzi Podunajskými Biskupicami a Dunajskou Lužnou vychádzajúce z chybného čítania dokumentu. Tento omyl je pripisovaný Gusztávovi Wenczelovi z roku 1862 (AUO. III. 28). V jeho zbierke dokumentov sa nachádza prevod práv opáta Pannonhalma z roku 1262 (Phalmi rendi lt. Capsa. 43. V.), v ktorom čítame v súvislosti so spomínaným názvom: "quandam insulam Stara Duna vocatam. . ." Tieto údaje boli prevzaté slovenskou historiografiou a históriou lingvistiky. Pongrác Sörös už v roku 1903, v čase nového vydania kritického dokumentu, poukázal na paleografické problémy vo Wenczelovom porozumení textu. (PRT. II. 320. No. 55.) Poukazuje na to, že slovo Stara sa v dokumente nenachádza. Na jeho mieste je kratšie slovo, ktoré identifikoval ako Star aj kvôli tomu lebo nebol úplne mimo vplyvu Wenczela. Aj keď je Sörösova verzia bližšie k originálu, stále nie je správna. Experti na stredoveké dokumenty sú si veľmi dobre vedomí toho, že v dokumentoch z 13. storočia a iných písomnostiach je kurzíva - c - totožná s písmenom - t -. Správna verzia závisí od kontextu. Wenczel neporozumel kontextu a tak zmenil text na Stara. Sörösova korekcia - Star-Duna - takisto nedáva zmysel. Preto sme začali skúmať neskoršie písomnosti týkajúce sa toho istého ostrova, v ktorých je použitý odlišný spôsob písania - c - a - t - aby sme mohli definitívne vyriešiť tento problém. Nakoniec sme sa dopracovali ku kapitole o Pozsony note o. lt. 33-2-5 v dokumente z roku 1421 s názvom 'Insula Sarduna'. Na základe geografických údajov z dokumentu, meno ostrova prináleží ostrovu uvedenom v dokumente z roku 1262. Predmetný ostrov bol Sarduna. Okamžite vyvstala otázka či v latinskom dokumente z roku 1421 výslovnosť 's' zodpovedá maďarskému 's' alebo 'sz'. S pomocou dokumentu z roku 1262, v ktorom sa nachádza písané 'sc' a dokumentu z roku 1421 obsahujúcom písané 's', vieme s istotou, že jeho správna výslovnosť je 'sz'. Toto 'sc' obaja Wenczel aj Sörös nesprávne interpretovali ako 'st'. 'sc' je ale viac podobné 'sz' ako je možné vidieť pri mnohých maďarských archaizmoch ako napr. scerelmetes, scegin, ktoré vyslovujeme szerelmetes, szegin (PAIS: Ősmagyar olvasókönyv 70) a v 13. storočí bolo používané namiesto 'sz'. Názov 'Scar Duna' vyslovovaný ako 'Szarduna' je už omnoho zrozumiteľnejší. Slovo 'szar' tak ako sme uviedli v texte v pôvodných písomnastiach znamenal 'lysý', 'pustý', napr. Szárhegy (hora bez stromov), Szár László(Laco bez vlasov) apod. Szár Duna bol preto názov ramena Dunaja alebo v našom prípade meno ostrova uprostred Dunaja, ktorý bol bez kríkov a stromov. (pre ďalší význam slova 'szár' pozri Kálmán Béla: Nevek világa. Budapest 1973. 159 a FNEtSz 596). Výslovnosť Stará Duna pre písané spojenie Scar Duna je chybná a výsledkom silenej interpretácie textu a preto je aj neudržateľná.

[100] AÉ Budapest 1970. 161-190

[101] Peter Ratkoš rozšíril svoje nepravdivé tvrdenia prostredníctvom bulvárnych časopisov spôsobom akoby Imre Boba a tí, ktorí s ním súhlasia nemali oporu v dobových historických zdrojoch ale iba v neskorších menej dôveryhodných záznamoch. Príkladom môže byť jeho článok, ktorý sa objavil v Bratislavskom večerníku 8. januára 1982 na strane č. 8 s presvedčivým názvom: "Veľká Morava bola na našom území. Presvedčivé argumenty proti názorom pseudovedcov".