Sila faktov / V súvislosti so stredovekou Nitrou

Chvíľu som v súvislosti s pripomienkami Petra Ratkoša rozmýšlal o tom či bolo naozaj nevyhnutné pridávať poznámky do časti III v mojej práci "Az Ősi Nyitra". Väčšina jeho pripomienok by si totiž vyžadovala priestor pre dlhšiu odpoveď ako moja krátka história Nitry vôbec mohla poskytnúť. Takisto pripomienkuje niektoré veci, ktoré som nikdy neuviedol. Napriek tomu, niektoré z nich je dobré spomenúť.

1. Ktoré témy nepatria do histórie Nitry?

Podľa môjho názoru, nasledujúci zoznam obsahuje témy, ktoré by chcel Peter Ratkoš do histórie zahrnúť: História založenia opátstva v Hronskom Beňadiku, majetky dynastie Arpádovcov a úloha správcov hradu v štáte. Každá z týchto tém by si vyžiadala prácu minimálne tak dlhú ako tri kapitoly "Az Ősi Nyitra". Z uvedených dôvodov som nemohol písať o verejnej správe mesta, histórii opátstva na Zobore a histórii dekanátu svätého Emmeráma. O čom som mohol písať? Iba o meste, ktoré sa postupne odčlenilo od sídla správcu a postupne sa stalo samosprávnou komunitou so súdom.

Zámok rodu Thurn und Taxis a opátstvo sv. Emmeráma v Regensburgu

2. Nepravdivé obvinenia

Peter Ratkoš ma obviňuje z tvrdenia, ktoré je opačné ako to, ktoré som uviedol. Podľa neho som napísal, že do mesto Nitra a jeho okolia "sa vrátil život iba s príchodom prisťahovalcov (myslené Maďarov)". Ja som vpodstate uviedol, čo by ho malo potešiť, že by nebolo historicky správne z mojej strany tvrdiť, že súvislosť slovanského osídlenia bola prerušená v 10.storočí.[87] Ak je jeho námietka nesprávna, potom by aspoň jeho obvinenie malo byť čestné!

3. Aká je pravda o nápise na minci Breslawa Civitas?

Škoda, že vedomosti Petra Ratkoša o numizmatike sú ohraničené iba územím Uhorska. Ak by poznal históriu nápisu (P)REZLAWA CIVITAS na minciach, potom by určite vedel, že tieto mince boli falošné, vyrobené za hranicami ako pokus okopírovať známe platidlo kráľa svätého Štefana za účelom ich použitia mimo Karpatskej kotliny. Preto lokálna literatúra súvisiaca s (B)RESLAWA CIVITAS, ktorá by rada navodila dojem, že Pozsony sa v XI. storočí nazývala Bratislava, zostáva naďalej v kategórii rozprávok, bájí a mýtov.[88]

4. Aký je rozdiel medzi káliz a száznagy?

Je prekvapujúce, že Peter Ratkoš, odborník na stredovek, nevidí rozdiel medzi funkciou káliz a száznagy. Káliz bol kráľovský pokladník. Písomnosť pochádzajúca z roku 1111 z opátstva na Zobore jasne uvádza: "Porcus, qui tunc centurio erat" - (Porcus, ktorý bol vtedy centúrion (száznagy)).[89] Centúrióni, tak ako sa zhodli Matúš Kučera a György Györffy, boli velitelia vyšších kráľovských správcov, úradníkov a vyberačov daní, ktorí boli rozdelení do skupín po 100 v desiatkovej číselnej sústave.[90] Centúrión preto nebol nadriadený káliza, ako Peter Ratkoš uvádza, ale v danom kontexte dozorca nad stovkou platiteľov dane v Nitre. Toto však nevylučuje možnosť, že centúrión Porcus, potom ako si splnil svoju povinnosť, mohol ďalej vystupovať ako káliz!

5. O Peregrinusovi, prvom známom sudcovi v Nitre.

Peter Ratkoš uvádza, že som sa nezmienil o mestskom sudcovi Peregrinusovi. Žiaľ, vyzerá to tak, že nečítal moju prácu: Az Ősi Nyitra lebo vo štvrtom odstavci na strane 137 v 12 riadkoch uznávam prínos Peregrinusa, ktorý mal dôležitú úlohu udržať právo v meste v čase keď sa mesto stávalo nezávislým.

6. Bez dôkazu neexistuje dôvod na argumentáciu.

Ratkoš bez dôkazu tvrdí, že bazilika Svätého Emmeráma sa nenachádzala v dolnom hrade a preto bola v meste.

7. Založenie nitrianskej diecézy.

V mojej krátkej práci som dostatočne vysvetlil okolnosti týkajúce sa druhého založenia nitrianskej diecézy, tj. obdobie Arpádovcov. Poukázal som takisto nato, že je veľmi ťažké nájsť zhodu v názoroch na čas vzniku. A to je dôvod prečo Peter Ratkoš namieta, že diecéza bola založená počas vlády Svätého Ladislava (1077-1095). Okolo roku 1100, kráľ Koloman zvaný Učený, v kapitole 22 svojej Knihy zákonov I. kategoricky uvádza, že Nitra v danom čase bola iba veľkým dekanátom, tvrdenie, ktoré by mal Peter Ratkoš vyvrátiť a zjavne tak nespravil. Preto je jeho námietka neoprávnená a takisto zbytočná keďže som sa predtým zmienil aj o takomto názore.

8. Gáň a Biskupova dedina, ktorá sa stala Dolnou Stredou.

Gáň a Villa episcopi (význam: biskupova dedina, püspök falva alebo Püspöki) - v protiklade s tvrdením Petra Ratkoša - nebola jedna dedina ale dve oddelené dediny. Toto je takisto evidentné z texu dokumentu, ktorý uvádza, že na hranici "de villa Gan in villa episcopi", medzi dedinou Gáň a biskupovou dedinou bol v nejakej priehlbine rybník, ktorý sa volal Cipikas. Dokument uvádza, že Gáň patril hradu Hlohovec, odkiaľ je meno majiteľa pozemkov biskupovej dediny zjavné z názvu dediny a iné vysvetlenie neexistuje.

V dokumente o majiteľoch zoborského opátstva z roku 1113, zmienka o dedine spomínanej ako susedná k dedine Gáň, Villa episcopi - Biskupova dedina - zostáva až doteraz nejasná. Oficiálne dokumenty doteraz uvádzali, že bola časťou dediny Gáň. Peter Ratkoš iba opakuje tento známy názor. Ja som rozpoznal neudržateľnosť tohto tvrdenia v čase písania Az Ősi Nyitra a to je aj dôvod prečo som ju považoval za samostatnú dedinu. Vtedy som však ešte neodpovedal na otázku, ktorému biskupovi dedina patrila a kde sa nachádzala.

Vďaka pripomienkam Petra Ratkoša som však začal podrobnejšie skúmať geografické hranice dediny Gáň. Vtedy som si všimol, že Gáň je susednou dedinou dnešnej Dolnej Stredy vo vzdialenosti 12km. Táto dedina bola dávnym majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. Avšak jej názov, ktorý označuje deň konania trhu, nemôže pravdepodobne pochádzať zo skoršieho obdobia ako sú posledné tri desaťročia 12. storočia a pravdepodobnejšie označuje zvyk zo začiatku 13. storočia. Teda v čase kedy bol napísaný dokument z roku 1113, ktorý spomína založenie obce, táto obec ešte nezískala právo usporiadavať trhy, od ktorých sa mohol odvodiť jej neskorší názov. V dokumente je iba zmienka o tom, že majiteľom dediny je ostrihomský arcibiskup v latinčine - villa (archi) episcopi. Dedina sa mohla premenovať na Szerdahely až potom ako získala právo usporiadavať trhy počas stredy. Preto môžeme oprávnene tvrdiť, že dedina nazývaná Biskupova dedina, spomínaná v listoch biskupského opátstva z roku 1113 bola tá istá dedina, ktorá bola ostrihomskému arcibiskupovi neskôr známa ako Vágszerdahely (Dolná Streda).

>>O dvoch dôležitých sporných otázkach ︽Obsah

---

[87] Az Ősi Nyitra... Irodalmi szemle, 1976. 133-134

[88] Cf.: GYÖRFFY GYÖRGY: István király és műve. (Kráľ Štefan a jeho práce) Gondolat, Budapest 1977. 340. A szakirodalom 567.

[89] MARSINA RICHARD: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tom. I. Bratislava 1971. 63. old. 35. sor

[90] KUČERA, MATÚŠ: Desatinná a stotinná organizácia obyvateľstva.... Historické štúdie XI. (1966) 70-71. a GYÖRFFY GYÖRGY: A tizes és százas szervezet. (Organizácia podľa desiatkovej sústavy) MTA. II. Oszt. Közl. 22 (1973) 57-64. a Ibid.: István király és műve (Kráľ Štefan a jeho práce) cf. (Footnote 88.) 454