Sila faktov / Boli Avari gramotní ?

Žitije Konstantina (ZK) - biografia Svätého Konštantína, jedného z apoštolov Slovanov, zachovala pre nás reč Konštantína-Cyrila v Benátkach na obhajobu staroslovanského písma (staroslovienčiny), ktorá je zároveň historickým zdrojom zmienky o avarskom písme. Peter Ratkoš radšej zdiskredituje autenticitu ZK ako by pripustil, že Avari boli gramotný národ.

Otázka z nadpisu však nemôže byť zodpovedaná takým jednoduchým spôsobom ako sa pokúsil Peter Ratkoš. Všetci slovanskí historici s výnimkou Petra Ratkoša uznávajú ZK ako prvotriedny historický zdroj. Aby sme mohli obhájiť vierohodnosť tohto historického zdroja, musíme objasniť kedy bola práca napísaná, kto bol autorom, odkiaľ čerpal informácie a kedy sa obhajoba v Benátkach odohrala. Až keď budeme mať odpovede na všetky tieto otázky môžeme pristúpiť k zaisteniu dôveryhodnosti citácie o avarskom národnom písme. Je pravdou, že odborníci na slavistiku už objasnili uvedenú otázku pred nami ale Peter Ratkoš nato očividne zabudol.

To, kedy bola štúdia ZK napísaná je zrejmé z jej textu. Autor životopisu sa sám nazýva žiakom biskupa Metoda (Metod bol biskupom od roku 869). Biografia opisuje zenit činnosti slovanského misionára a preto musela byť napísaná počas Metodovho života ešte predtým ako boli jeho žiaci prenasledovaní tj. medzi rokmi 869 a 885.

V kapitole X. v ZK sa uvádza, že Konštantín napísal Chazarské rozpravy na základe svojej vlastnej knihy, ktorú jeho brat, Metod, preložil do staroslovanského jazyka. Preto samotný autor biografie vychádzal z dôveryhodných originálnych historických zdrojov.

Ak zoberieme do úvahy, že hlavným cieľom biografie, s ktorým slovanskí výskumníci súhlasia, bolo dokázať ideologické odôvodnenie a oprávnenosť staroslovanského písma, nemali by sme tvrdiť, že existencia avarského písma, ktoré sa spomína v jeho dôležitej časti, je nepravdivé tvrdenie.[81] Táto téma, ktorá bola predmetom obhajoby v Benátkach v roku 867, sa nachádza v kapitole XVI, ZK. Môžeme sa v nej dozvedieť o avarskom národnom písme.[82]

Obhajoba oprávnenosti slovanského písma bola najdôležitejším cieľom Konštantínovej cesty do Ríma. Na tejto ceste sa zastavil v Benátkach. Fakty z kapitoly XVI. ZK uvádzajú, že Konštantín nezávisle od zoznamu, ktorý uviedol, pridal ďalších 14 biblických mien. Tieto poznámky boli potrebné k tomu aby mohol svojim žiakom ukázať ako dôležité je obhájiť staroslovanské písmo voči, ktorému existovala v jeho domovine silná opozícia. Ak však autor životopisu použil menej významné zdroje z pohľadu slovanských národných záujmov v Chazarskej rozprave potom v prípade tejto prvotriednej rozpravy musel použiť dôveryhodnejšie zdroje. Zmienka o avarskom národnom písme preto pochádzala priamo z Konštantinových poznámok alebo z ich prekladu.

Zmienka o avarskom národnom písme nestratí na hodnovernosti dokonca ani v prípade ak by sme predpokladali, že celá reč bola vyfabrikovaná. Medzi dobovými údajmi, ktoré dokladajú existenciu Avarskej provincie sa uvádza, že v roku 871 provincia, ktorú im zveril Karol Veľký, stále existuje. Pomocný biskup Albericus tam pôsobil v roku 859. Zmienka o avarskom národnom písme v Benátkach je z roku 867. Petrove Ratkošove tvrdenie, podľa ktorého práca ZK bola napísaná oveľa neskôr, po rozpade Avarského kaganátu, je nezrozumiteľné nakoľko v širšom kontexte nerozpráva o Avarskom kaganáte ale o Avarskej provincii vrámci Franskej ríše. V období, ktoré sa uvádza v ZK, ako môžeme vidieť, Avarská provincia stále existovala a na jej území pôsobil pomocný biskup Avarov. Konštantín preto v Benátkach spomínal Avarov z Avarskej provincie, ktorá v tom čase existovala a ak bola pod správou Pribinu zo Zalaváru (Blatnohradu), musel o nej veľmi dobre vedieť, teda určite nie Avarský kaganát, ktorý zanikol dávno predtým.

Takisto argument, podľa ktorého nemáme žiadne vedomosti o avarskom písme neobstojí. Dôvody som vysvetlil vo svojej práci "A magyar rovásírás eredetéről" (Pôvod maďarského runového písma)[83]. V tejto práci som ukázal, že existuje možnosť, že avarské písmo, ktoré spomína Konštantín, bolo písmo, ktoré sa v súčasnosti nazýva maďarské runové písmo[84].

nápis z Homokmégy-Halom, 10. storočie



abeceda runového písma z Mikulova na Morave, 1483

Podľa ďalších tvrdení Petra Ratkoša, avarské národné písmo nie je písmo európskych Avarov ale ázijských. Argumentuje nasledovným spôsobom: "lebo títo (tj. gramotní Avari) sa nachádzajú na dlhom zozname medzi inými kaukazskými národmi, ktoré mali vlastný náboženský jazyk". Takáto argumentácia sa opiera o dve evidentné chyby v interpretácii spomínaného textu zo ZK:

1. 
   

   Konštantín spomína gramotných Avarov popri gramotných Gótoch a Turkoch. V tomto prípade nemyslíme na Gótov, ktorí boli zbytkom kaukazských Gótov lebo gótske písmo vytvoril - a to je historický fakt - nestoriánsky biskup Wulfila v období 355 - 383 pre Gótov, ktorí sa presunuli na Balkán. V období medzi rokmi 867 a 885, ľudia, ktorí boli nazývaní Tursi alebo Turci (v turkickom jazyku) boli vo všeobecnosti Maďari.
   

   Medzi inými takisto F.Dvornik, odborník na dané obdobie, má rovnaký názor.[85] Aby sme mohli textu správne porozumieť, mali by sme si pripomenúť, že Maďari v danom období obývali Etelköz tj. územie medzi riekami Don a Dunaj.
   

   ZK konzistente uvádza národy, ktoré mali vlastné písmo, v troch skupinách. V nasledujúcom zozname ich uvedieme v poradí v akom sú uvedené v ZK:
   

   1. národy s vlastným písmom kaukazského regiónu: Arméni, Peržania, Abazgos (v súčasnosti Abcházsko), Iberci (v súčasnosti Gruzínsko) a Sogiani (Alani, Osetínci?)
   2. národy s vlastným písmom v Karpatoch a na Done: Góti, Avari, Turci (Maďari) a Chazari
   3. národy s vlastným písmom blízkeho východu: Egypťania, Asýrci a mnoho ďalších

   Zmienka o Avaroch sa teda týka Avarov na území súčasnej Európy. Petrova Ratkošova námietka je preto v rozpore s geografickým umiestnením uvádzaným v historickom zdroji.
   

2. 
   

   Keď účastníci rozpravy v Benátkach v roku 867 spomínali Avarov, nemysleli malý fragment národa na Kaukaze ale Avarov pochádzajúcich z Avarského kaganátu, ktorý existoval takmer 250 rokov a ktorého sa Európania obávali. Títo Avari boli kresťania v Avarskej provincii Franskej ríše už od roku 805. V prípade Gótov nespomínali zbytok krymských Gótov ale Teodorikových Ostrogótov, ktorí ovládali Benátky 63 rokov (489-552) ako aj Vizigótov z kráľovstva Galov (419-507) a Španielov(507-711).
   

Peter Ratkoš preto stavia svoje námietky na úmyselnom prehliadaní dôležitých faktov a neodôvodnenom prekrúcaní bezvýznamných faktov.

Petrovo Ratkošovo odmietavé stanovisko k otázke Avarskej provincie, ktoré opiera o slabé argumenty vyplývajúce z povrchnej znalosti historických zdrojov, nevyhnutne navodzuje nasledovnú otázku: Prečo je tak neústupčivý v prípade existencie Avarskej provincie v období medzi rokmi 805 a 900 ?

Nikde nepriznáva, že existencia Avarskej provincie v 9.storočí by zneplatnila všobecne rozšírenú poveru o tom, že Veľká Morava zahŕňala Transdanubiu - severnú časť pôvodného územia Panonie. Avšak ak sa objavia historické fakty, ktoré potvrdzujú existenciu Avarskej provincie, potom geografická expanzia Veľkej Moravy musí byť prehodnotená![86]

>>O umiestnení Veľkej Moravy ︽Obsah

---

[81] Cf.: MMFH. II. 57

[82] MMFH. II. 106

[83] Magyar Nyelv (Budapest) 1977. Issue No. 3. 303-313. Ďalej pozri konferenčnú brožúrku: "800 ÉVES A MAGYAR HIVATALI ÍRÁSBELISÉG" (800 rokov maďarskej literatúry) Bp. 1983.

[84] Magyar Nyelv 1977. 308-309

[85] DVORNIK, F.: Les Légendes.... 207-209. MMFH. III. 106

[86] Musíme uviesť, že výskumníci územia Veľkej Moravy nikdy neobjasnili mnohé zmeny, ktoré sa týkali územia Pannonie najmä v súvislosti s 9.storočím. V tejto súvislosti Ľubomír Havlík úprimne poznamenáva: "Dodnes sa nikto nezaoberal výskumom ako veľká bola Pannonia v čase Svätopluka a aké veľké Svätoplukovo územie v Pannonii vskutočnosti bolo. Vo všeobecnosti považovali Pannoniu za antickú dŕžavu Karolíncov." HAVLIK L.: Územní rozsah... Slovanské štúdie III. 68. V Pitsburgu, na Duquesne Universite XVI. History Forum, October 1982., táto otázka bola analyzovaná a zodpovedaná.