Sila faktov / O dvoch dôležitých sporných otázkach

1. Je správne považovať Moravu za centrum periodizácie dejín ?

Pred niekoľkými rokmi slovenská historiografia zaviedla novú metódu periodizácie dejín, ktorá je spomínaná aj v Petrovom Ratkošovom texte. Aj kvôli tomu som považoval za potrebné zmieniť sa o tejto téme. Podstatou novej metódy periodizácie je, že historické udalosti stredovekej strednej Európy sú rozdelené dvomi časovými hranicami a súhrne označené ako Veľkomoravské obdobie. Obdobie Veľkej Moravy je preto rozdelené na tri dôležité obdobia:

"Rané obdobie Veľkej Moravy"

ktoré sa podľa slovenskej historiografie začína koncom sťahovania národov na začiatku 6. storočia

"Obdobie Veľkej Moravy"

ktoré sa začína rozpadom Avarského kaganátu v Európe a končí bitkou pri "Bratislave" (presnejšie Brezaulauspurcu) (tj. 796-907). Toto obdobie môže byť ďalej zúžené na obdobie od vyhnania Pribinu (okolo roku 833) po smrť Svätopluka (894) teda celkovo na šesť dekád.

"Neskoré obdobie Veľkej Moravy"

ktoré sa začína bitkou pri Brezaulauspurcu a končí korunováciou kráľa Štefana (tj. 907-1000)

V žiadnom prípade by sme nechceli upierať slovenskej historiografii právo nazývať určité obdobia názvami, ktoré sú vhodnejšie z jej uhla pohľadu. Pripomienka sa týka použitia novej terminológie, ktorá zapríčiňuje to, že významné obdobia európskej ako aj lokálnej histórie sa úplne vytrácajú.

Vrámci Karpatskej kotliny je možné nazývať celé 9.storočie obdobím Veľkej Moravy. Samozrejme, bezpochýb by sme pri troche snahy našli všeobecnejšie a vhodnejšie pomenovanie. Avšak názov "Rané obdobie Veľkej Moravy" je úplne nevhodný pre označenie Avarského kaganátu, ktorý existoval v období medzi rokmi 567 a 796/805 na území Karpatskej kotliny. Podobne názov "Neskoré obdobie Veľkej Moravy" je nevhodné označenie pre obdobie príchodu Maďarov do domoviny a budovanie vlastného štátu (medzi 894 a 1000). Štyri roky z histórie budovania Českého štátu kedy Moravania boli závislí na Čechoch nás ešte neoprávňuje nazývať ich "obdobím". V tom čase bolo založenie českého rodu Přemyslovcov významnou hybnou silou historických udalostí.

Vhodnejšie označenie historických období v Karpatskej kotline by preto bolo nasledovné: Avarské obdobie, Veľkomoravské obdobie, Príchod Maďarov do domoviny alebo Obdobie Arpádovcov apd. Názvy takýchto "období" objektívne odrážajú historické udalosti ale z celkového pohľadu európskej histórie stále zostávajú nevhodné.

2. Otázka presnosti štatistických údajov v posledných dvoch slovenských historických syntézach (1961 a 1971).

Vyššie spomínaná nová slovenská periodizácia dejín nie je iba prezentáciou povrchnosti ale demonštráciou úsilia o zmenu pohľadu vedeckého výskumu na históriu v jej samotných základoch. Neustály dôraz kladený na Veľkú Moravu ako centrum výskumu minimalizuje v očiach verejnosti dôležitosť iných historických udalostí a navyše má negatívne dopady na výskum samotný. Keďže sme o konkrétnych negatívnych dopadoch už písali v časti II. bode 3, teraz, tj. v tab č.4, uvedieme iba údaje zo syntéz z rokov 1961 a 1971, povšimnutiahodné štatistiky a ich porovnanie.[91]

Pri skúmaní štatistík zo spomínaných syntéz musíme s určitosťou začať pri merateľných veličinách. Tieto veličiny sa týkajú dĺžky obdobia v rokoch, ktoré predmetné národy strávili na území Karpatskej kotliny. Je výhodnejšie začať práve porovnaním týchto období lebo poskytuje minimálny priestor pre nesúhlas. Vo výsledkoch nebudú veľké rozdiely dokonca ani vtedy ak by sa niektorí výskumníci rozchádzali v názore na dĺžku osídlenia územia jednotlivými národmi. Druhý merateľný faktor je čas, ktorý by sme radi strávili predstavovaním predmetných národov. Keďže by sme radi zamerali našu pozornosť na historickú diskusiu, úmyselne prehliadneme archeologické údaje pri skúmaní štatistík syntézy z roku 1971.

Údaje z tab č.4 jasne poukazujú na to, že v období medzi vydaním oboch slovenských syntéz, nastal nezanedbateľný pozitívny pokrok na poli historického výskumu. Toto je azda najviac viditeľné najmä v menšom dôraze kladenom na obdobie Veľkej Moravy. V roku 1961 bola dĺžka obdobia nadhodnotená o 1446.9% čo predstavuje 15 násobok skutočných údajov. V roku 1971 odhad klesol na 1125.7% tj. na 11 násobok. Nesúlad s odhadmi a historickými údajmi zostáva však naďalej veľmi vysoký čo je zjavné najmä na území kde si slovenskí historici želajú vidieť stopy osídlenia Slovanov!

Nasledujúce tabuľky si kladú za úlohu skoncentrovať pozornosť čitateľa, ktorému by mali byť predmetné otázky už objasnené, na obdobie staroveku a raného stredoveku a upriamiť jeho pozornosť dobudúcna. Tabuľky ponúkajú prehľad pomerov období osídlenia Karpatskej kotliny Hunmi, Avarmi, Germánmi a Veľkomoravanmi.

tab č.4

1. dĺžka obdobia ovládnutia Karpatskej kotliny štátotvorným národom

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
od	21	406?	489	379	568	833	21
do	406-489*	489	568	454	805	894	894
počet rokov	385-468	83	79	75	237	61	873

* Kvádi pod vládou Hunov od roku 406.

2. počet riadkov venovaným histórii národov v syntézach

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
1961	20	12	-	5	22	1271	1330
1971	373	52	5	31	43	1462	1966

3. údaje v percentách

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
1961	1.5	0.9	-	0.3	1.6	95.5	100
1971	18.9	2.6	0.2	1.5	2.1	74.3	100

4. podiel období ovládanutia Karpatskej kotliny v percentách

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
	41.8	9.0	8.5	8.1	27.5	6.6	100

5. nadhodnotenie v percentách

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
1961	3.5	10.0	-	3.7	5.8	1446.9	-
1971	45.0	29.0	2.3	18.5	7.6	1125.7	-

>>Menej dôležité otázky (17 bodov) ︽Obsah

---

[91] bibliografické údaje syntéz viď. poznámku č. 11