Sila faktov / Písomné dôkazy o príchode Slovanov do Karpatskej kotliny, konkrétne na územie Slovenska

Peter Ratkoš zvlášť nesúhlasil s mojím tvrdením: "O výskyte Slovanov na území dnešného Slovenska v období od 6.storočia až do poslednej tretiny obdobia trvania Avarskej ríše, tj. približne do polovice 8. stroročia, môžeme povedať iba veľmi málo." Obvinil ma, že svojich čitateľov zámerne neinformujem o písomných zmienkach o Slovanoch od nasledujúcich historikov: Jordánes, Baudemundus, Koreni Pseudo Moses, Prokopios, Menandros Protéktór. Svoju odpoveď formulujem v dvoch bodoch:

1. Aká je pravda o Jordanesovi a ostatných spomínaných autoroch zo stredoveku?
   

   Peter Ratkoš, ktorý ako prvý zverejnil úryvky o Slovanoch z diel vyššie spomínaných autorov v roku 1964[16] by mal vedieť, že uvedení autori, ktorých vymenoval, písali o Slovanoch vyskytujúcich sa na území dolného toku Dunaja a Balkánu, ktorí na územie západne od Železných vrát a na juh od Dunaja prišli v približne rovnakom čase ako Avari a preto neexistuje žiadna súvislosť s územím Slovenska.
   

   Ďalej sa iba v krátkosti zmienim o slovenskej historickej syntéze z roku 1971, kde podľa už zmienenej citácie, kvôli nedostatku dobových primárnych písomných dokumentov sa úloha dôkazu predpokladaného výskytu Slovanov na území Slovenska nezaobíde bez pomoci archeológie.
   

   Teória Petra Ratkoša protirečí tvrdeniam autorov, ktorých vymenoval a takisto poslednej syntéze slovenskej historiografie. Peter Ratkoš sa dožaduje historických dôkazov v súvislosti s dvomi rôznymi územiami v čase, v ktorom tieto dôkazy nie je možné súčasne aplikovať. Jeho taktika spočíva v poukázaní na jeden z mnohých menej významných dobových historických zdrojov informácií a zámene územia dolného toku Dunaja od Železných vrát po Čierne more za územie nachádzajúce sa medzi sútokmi Dunaja s riekami Morava a Dráva.
   

2. Aké dobové pramene Peter Ratkoš zámerne prehliada?
   

   Rád by som čiteľa upozornil na fakt, že doboví historici sa zhodujú v tom, že Slovania sa objavili v niektorých častiach rozpadajúcej sa Avarskej ríše až v období medzi rokmi 796 a 805 teda v rozpore s historikmi, ktorí navrhujú skorší príchod.
   

   V prvom rade by som rád spomenul slávnostný záznam z obrátenia Bavorov a Korutáncov na kresťanskú vieru nazvaný Conversio, vyhotovený v Salzburgu v roku 871. V tomto dokumente sa príchod Slovanov na územie Avarského kaganátu alebo inak aj Karpatskej kotliny (nie však dunajskej nížiny používanej Ratkošom) vyskytuje na dvoch miestach. V 6.kapitole môžeme čítať "oni odtiaľ (z Karpatskej kotliny) hneď vyhnali Hunov (Avari po roku 796 n.l.) a tak sa tam usadili Slovania."! Druhá zmienka o Slovanoch je v 10. kapitole "Po tom ako cisár Karol vyhnal Avarov ... na tom istom území, z ktorého boli vyhnaní Hunovia (tj. Avari), bok po boku Slovania a Bavori sa začali usádzať a rozmnožovať."[17]
   

   Tieto dve citácie z Conversio, ktoré sa objavili 70 rokov po udalostiach, ktoré opisujú, sú podopreté poznámkami z Letopisov kráľovstva Frankov z roku 805 n.l. Podľa týchto poznámok Teodor, avarský kagan, požiadal Karola Veľkého o povolenie usadiť sa na území medzi mestami Carnuntum a Sabaria (Szombathely) lebo "nemôžu zostať na svojom pôvodnom mieste kvôli vpádu Slovanov ..."[18]
   

   V poznámke z roku 805 n.l., latinské slovo "infestinatio" nie je úplne správne vyjadrené maďarským slovom "támadás" slov. "útoky" alebo česk. "nájezdy".[19]. V prvom rade slovo "infestinatio" znamená "invázia, vpád, nájazd" ale takisto "znesvätenie, porušenie mieru" a je iba jemnejšou verziou slova "útok". Stret dvoch armád je v latinčine vyjadrený slovom "impetus", ktoré znamená "útok". Vo vojenskom žargóne slovo "infestinatio", "festino" znamená "vpád" a s predponou "in" znamená "vpadnúť" alebo "prirútiť sa". Vpodstate slovo "infestinatio" je jemnejším výrazom pre "inváziu" (prípadne infiltráciu).
   

Svedectvo historických materiálov je veľmi konzistentné. V celej Karpatskej kotline, alebo aj inak na území predchádzajúceho Avarského kaganátu, do ktorého patril aj juhozápad Slovenska, neboli nájdené žiadne písomné dokumenty, ktoré by dokazovali prítomnosť Slovanov v čase pred príchodom Avarov.

Naopak, dobové materiály sú zajedno v tom, že väčší príchod Slovanov do Karpatskej kotliny začal v období medzi rokmi 796 a 805. Peter Ratkoš a iní slovanskí historici, ktorí navrhujú datovať slovanské osídlenie Karpatskej kotliny do obdobia 4. a 5. storočia prehliadajú dobové historické nálezy.[20]

>>Migrácia Slovanov a val Germánov ︽Obsah

---

[16] RATKOŠ PETER: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. SAV. Bratislava 1964. 27-44 and 62-63. Existujú dve knižné edície.

[17] "Sed nunc qualiter Hunni inde expulsi sunt, et Sclavi inhabitare coeperunt." CONVERSIO CAP. 6 a "Postquam ergo Karolus imperator Hunis reiectis...coeperunt populi sive sclavi vel Bagoarii inhabitare terram, unde ille expulsi sunt Huni, et multiplicari." – CONVERSIO CAP. 10. Cf.: Magnae Moraviae Fontes Historicii. III. 303 and 308-309. Pôvodných päť zväzkov textu slúži ako referenčný historický zdroj, recenzia LUDIMÍR HAVLÍK, vydala Univerzita v Brne, Filozofická fakulta. Brno 1966-1976. V ďalšom texte pri odkaze budeme používať označenie MMFH.

[18] "Quia propter infestinationem Sclavorum in pristinis sedibus esse non poterat." – Annal. Regni Francorum ad annum 805. – MMFH. I. 42-43

[19] Petrov Ratkošov preklad, ktorý bol publikovaný v časopise Pramene v roku 1964, str. 72 tj. v MMFH. I. str. 42 nie je nepresný iba v preklade slova "infestinatio" ale dokonca význam celého textu je pozmenený. V predmetnom texte, pôvodný latinský text je v jednotnom čísle (propter infestinationem), kým preklad je v množnom (útoky, nájezdy). Autor poznámky v Letopisoch rozpráva o jednej udalosti - vpáde Slovanov - kým spomínaný prekladateľ píše o "opakovaných útokoch Slovanov"!

[20] Pozri takisto O pohrebných zvykoch Slovanov a Avarov. Vrámci územia vplyvu Avarského kaganátu v rozpätí rokov 568 a 796/805, pomer infiltrovaných Slovanov k ostatnému obyvateľstvu kolísal medzi 0.3 a 5.2%, čo je podložené archeologickými nálezmi.