Sila faktov / O pohrebných zvykoch Slovanov a Avarov

Značne nízky počet žiarových hrobov, v ktorých sa nachádza pražská keramika, zjavne vyvracia teóriu skorého príchodu Slovanov vo väčšom počte do Karpatskej kotliny v období medzi 6. a 9. storočím. Navzdory obrovskému úsiliu vloženému do archeologického výskumu obdobia Avarov, archeológovia odkryli iba malé množstvo takýchto hrobov v okolí avarských sídiel (viď. tabuľku 3).

tabuľka 3 najvýznamnejšie pohrebiská avarskej kultúry v SR v 6. až 9. storočí. Nálezy počtov kostrových a žiarových hrobov.

	charakteristiky odkrytých hrobov
miesto pohrebiska	počet odkrytých hrobov	počet kostrových hrobov	počet žiarových hrobov	podiel žiarových hrobov
1. Devínska Nová Ves	902	875	27	3.0%
2. Záhorská Bystrica	262	254	8	3.5%
3. Holiare	788	788	-	0.0%
4. Štúrovo	280	280	-	0.0%
5. Nové Zámky	514	514	-	0.0%
6. Žitavská Tôň	82	82	-	0.0%
7. Prša	300	300	-	0.0%
8. Želovce	870	867	3	0.3%
9. Barca	19	18	1	0.5% ?
10. Všesvätých	96	91	5	5.2%
Spolu	4 113	4 069	44	1.07%

Údaje sú tak jednoznačné, že si môžeme dovoliť kľudne tvrdiť, že v slovenskej časti Karpatskej kotliny (podobne však v celej kotline) žili predovšetkým ľudia živiaci sa poľnohospodárskou činnosťou s kostrovým typom hrobov. V okolí sídiel (podobných Devínskej Novej Vsi a Košiciam) bol iba veľmi malý počet (medzi 0.3% a 5.2%) ľudí praktikujúcich kremáciu.

Pohrebiská severnej a severozápadnej periférie avarského kaganátu

Ktorá kultúra mala vysoký počet kostrových hrobov? Historické pramene sa jednoznačne zhodujú v odpovedi: Avarská kultúra, ktorá vládla v Karpatskej kotline od roku 567 do obdobia 796/805 n.l. A ktorá kultúra praktikovala spopolňovanie? V mojej práci "Starobylá Nitra" som na stranách 125-128 citoval z mnohých historických zdrojov, ktoré jednoznačne uvádzajú Slovanov.

Historické a archeologické údaje sú vo vzájomnej zhode a v základoch vyvracajú teóriu príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny pred príchodom Avarov. Aj preto museli Slovania vytvoriť novú teóriu Avaro-Slovanov alebo jej v súčasnosti známejšiu podobu - teóriu slovansko-avarského spolužitia. Aby zahladili fakty o malom počte žiarových hroboch, bez akýchkoľvek dôkazov alebo opory v historických prameňoch propagujú teóriu o tom, že kostrové hroby prináležia asimilovaným Avarom.

V kostrových hroboch sa občas nájdu drobné typologické rozdiely a stopy kultúr, ktoré žili na území pred príchodom Avarov. Tieto rozdiely možno jednoducho vysvetliť diverzitou Avarov a ich výskytom na území germánskych kmeňov (Gepidi, Ostrogóti, Longobardi, atď.) tak ako som uviedol vo svojej knihe: "Starobylá Nitra".

Peter Ratkoš sa pokúša spochybniť dôveryhodnosť arabských historických zdrojov, ktoré opisujú kremačné pohrebné zvyky Slovanov asi preto lebo vyvracajú možnosť skorého príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny vo väčšom počte. Niet pochybností o tom, že sa v prekladoch arabských historických písomností mohli vyskytnúť malé ale aj väčšie chyby. Ale určite nemôžeme pripustiť aby sa spojenie "žiarové hroby" prekladalo ako "kostrové hroby". Neuvedomil som si, že napr. veta "Spálili svojich mŕtvych." môže byť porozumená spôsobom, ktorý navrhuje Peter Ratkoš. Ďalej musím spomenúť, že arabské zdroje, ktoré som uviedol, sú dostupné v slovenskom preklade a dokonca aj Peter Ratkoš ich uvádza vo svojej publikácii.[62] Možno sa mi Peter Ratkoš s ich nesprávnym prekladom pokúsil pomôcť!

Peter Ratkoš navrhuje, že slovanské pohrebné zvyky ustúpili šíreniu kresťanstva. Táto úvaha je teoreticky správna ale bohužial nie v danom čase! Odkryté hroby pochádzajú z obdobia medzi 6. a 8. storočím n.l. Slovania však prijali kresťanstvo až po zániku Avarského kaganátu a teda oveľa neskôr. Passauská diecéza začala s pokresťančovaním Slovanov žijúcich na severe Dunaja a na Morave a Avarov v Karpatskej kotline až po roku 796 n.l. Predpokladaná konverzia územia Nitry salzburskou diecézou začala po rozpade Avarského kaganátu. Ak sa tak vôbec stalo, nemohlo to byť skôr ako v okolí roku 830 n.l.[63]

Arcibiskup z Aquilei sa začal zaujímať o Slovanov žijúcich južne od Drávy až v roku 811 n.l. Byzancia však nikdy nerozšírila kresťanstvo aj medzi Avarov, prinajmenšom nie zjavne. Petrove Ratkošove námietky sú teda dôsledkom vyplývajúcim z omylov v zámene období!

Jeho zaujatosť je viditeľná aj vtedy keď uvádza, že príchod Slovanov do Karpatskej kotliny vo väčšom počte až po rozpade Avarského kaganátu bola vpodstate propaganda Nemcov počas 2.sv.vojny. Medzitým však opomína skutočnosť, že súčasná historiografia zastúpená juhoslovanskými, nemeckými a maďarskými výskumníkmi, navzdory výskumníkom slovenským, je názoru, že príchod Slovanov do Karpatskej kotliny nemohol nastať pred príchodom Avarov ale až o desaťročia neskôr, potom ako Avari stratili pôvodnú silu tj. v čase ovládnutia Balkánu Slovanmi.[64] Čitateľ môže veľmi rýchlo zistiť, že Peter Ratkoš sa iba snaží zakryť svoje omyly.

Petrova Ratkošova citácia z Engelsa je takisto nesprávna. Uvádza, že podľa Engelsa dobyvační barbari musia prijať vyspelejšiu kultúru podmaneného národa. Podľa Petra Ratkoša v Karpatskej kotline: "Barbarskí" Avari si podmanili Slovanov ale Slovania prevzali kultúru Avarov. Ak ho nedokázali o realite presvedčiť jednoznačné závery dobových historických prameňov a výsledky archeologického prieskumu, potom by sa mal aspoň naučiť presnejšie citovať výroky Engelsa!

*

Teória asimilácie Avarov a ich pohrebných zvykov v podobe kostrových hrobov Slovanmi so zvykmi spopolňovania mŕtvych, prinútila jej zástancov na základe objavu archeológov o nízkom počte žiarových hrobov z obdobia 6.-8. storočia hľadať spôsob jej možnej interpretácie. Zástancovia by mali poskytnúť neoddiskutovateľné dôkazy podporujúce teóriu asimilácie. Uvediem iba niekoľko príkladov:

1. Je potrebné dokázať príchod Slovanov vo väčšom počte do Karpatskej kotliny pred príchodom Avarov.
   
2. Je potrebné dokázať, že Slovania v počte prevyšovali Avarov.
   
3. Je potrebné vysvetliť prečo slovanské pohrebné zvyky spopolňovania mŕtvych vymizli v čase príchodu Avarov do Karpatskej kotliny a prečo ostatní západní Slovania mali odlišné zvyky.
   

Šíritelia viery v skorý príchod Slovanov do Karpatskej kotliny však nevedia poskytnúť presvedčivé odpovede na tieto otázky. Ich pravdy protirečia dobovým historickým zdrojom v každom bode. Ich očakávania zostávajú aj v súčasnosti nič viac ako len nedokázanými a neoverenými teóriami.

avarské strmene

Naproti tomu existujúce dobové písomné pramene a archeologické nálezy poskytujú konzistentný obraz o tom, že: príchod Slovanov vo väčšom počte do Karpatskej kotliny nastal až po rozpade Avarského kaganátu. Počas trvania Avarského kaganátu Slovania tvorili menšinu na jeho periférii - 0.3%-5.2%.

>>Provincia Avarov vo Franskej ríši (805 - 900) ︽Obsah

---

[62] RATKOŠ Pramene... 1964. 320-345. V zozname prameňov chýba Hudúd Al-Alam.

[63] V liste salzburského arcibiskupa Teotmára a jeho pomocníka pápežovi Jánovi IX. z roku 900 n.l. sa Teotmár sťažuje na skutočnosť, že novoustanovená cirkevná správna oblasť vo Veľkej Morave porušuje práva passauskej diecézy. Ako mnohé písomnosti dokladajú, túto diecézu tvorilo územie Pannonie Sucundy (východná polovica územia medzi riekami Dráva a Sáva) a Moesie Superior (územie na juh od Dunaja medzi Belehradom a Železnými vrátmi). V súvislosti s Nitrou list uvádza: "Na žiadosť kniežaťa Svätopluka, Váš predchodca vysvätil za biskupa Wichinga ale ten ho nikdy neustanovil prestaviteľom starej passauskej diecézy namiesto toho ho poslal medzi ľudí, ktorí iba nedávno prijali kresťanskú vieru a ktorým knieža vládol silou aby sa mohli stať dobrými kresťanmi." GYÖRFFY GYÖRGY: A magyarok elődeiről (Predkovia Maďarov). Budapešť 1975. p. 219. Salzburský arcibiskup, ktorého predchodca na základe slovanských historikov vysvätil pre Pribinu kostol v Nitre, uvádza, že podľa jeho najlepších vedomostí evanjelizácia v Nitre jeho predchodcom biskupom z Passau stále nebola dokočená - a ako z jeho slov vyplýva Nitra nebola obrátená na kresťanstvo okolo roku 833 n.l. ale až počas víťazných vojenských ťažení Svätopluka v období 873-880 n.l. kedy sa stala provinciou Veľkej Moravy.

[64] SLOVENSKO I-DEJ. 160-161