Sila faktov / O umiestnení Veľkej Moravy
(Vynechané. Pozri dôvody v nasledujúcej kapitole.)
Peter Püspöki Nagy je slovenský historik, ktorý rozvíjal myšlienku pôvodne vyslovenú maďarským historikom Imre Bobom v práci Moravia's History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources z roku 1971. Podľa nej sa raný mocensko-politický útvar Slovanov z 9.storočia nazývaný Veľká Morava sformoval na juhovýchode Východofranskej ríše s centrom pri starovekom Sirmiu (Sremská Mitrovica) odkiaľ postupne expandoval do Karpatskej kotliny počas vlády kniežaťa Svätopluka.[1] Nagy publikoval k predmetnej téme článok vo Valóság review (XXI. Issue No. 11) z roku 1978, ktorý bol neskôr prednesený na XVI.Historickom fóre univerzity Duquesne v roku 1982 a knižne publikovaný pod názvom About the Location of Great Moravia: a Reassessment a v maďarčine Nagy Morávia fekvéséről.
Nemecký historik Martin Eggers vo svojej práci Das "Grossmährische Reich" z roku 1995 takisto rozvíja myšlienku I.Bobu o juhovýchodnej Morave i keď sa s ním rozchádza v niekoľkých bodoch, z ktorých jedným je aj otázka Sirmia ako mocenského sídla kniežatsva. Posledným autorom je američan Charles R.Bowlus, ktorý sa v práci Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle For Middle Danube, 788-904 z roku 1995 pokúsil zhrnúť doterajšie výsledky vyššie spomínaných autorov a doplniť ich o detailné štúdie vplyvných karolovských rodov vo východnom pohraničí ako aj rekonštrukciou vojenskej infraštruktúry a významných vojenských operácií Frankov v 9.storočí. V tejto práci je takisto možné nájsť stručné zhrnutie a výsledok práce Peter Püspöki Nagy viď. Geografická poloha Moravy / Frankovia, Moravania a Maďari.
Pozri Expanzia Svätoplukového kniežatstva, 869-890 - Charles R.Bowlus Frankovia, Moravania a Maďari
Tradičný pohľad, podľa ktorého Veľká Morava ako prvá slovanská kresťanská ríša s vlastným, pápežom uznaným, liturgickým jazykom a latinským obradom, vznikla zjednotením Svätoplukového a Rastislavového kniežatstva s centrami na Morave v Českej republike a v Nitre na Slovensku, vychádza z autority historika Františka Dvorníka a jeho životného diela z roku 1970 Byzantine Missions among the Slavs a jeho pokračovateľov, z ktorých je nutné spomenúť najmä Petra Ratkoša.[2] Teórie odlišné od tradičnej sú známe aj ako alternatívne.[3]
>>V súvislosti so stredovekou Nitrou ︽Obsah
[1] Podľa slov jeho manželky Elisabeth Boba "Bola to jeho obľúbená téma. Ak by bola prijatá myšlienka, že Morava je v skutočnosti mesto v Srbsku ... a nie územie v Československu, bude to mať dopad na súčasnú politiku a spôsob akým sa píšu knihy o histórii."
Pozri Imre Boba, Taught And Made History As UW Professor -- Native Hungarian Fought Against Nazis In Polish Resistance During World War Ii, The Seattle Times
[2] Niektoré zaujímavé kritiky alternatívnych teórii sú dostupé aj na internete viď. napr. The Archontology of Great Moravia and the Serbian Moravia od Vincenta Sedláka alebo Pátranie po Veľkej Morave od Roberta Hellebranda. Zaujímavým zdrojom kritiky tradičného pohľadu je aj Wikipedia.
[3] pozri napr. Great Moravia alebo aj Veľká Morava.