Sila faktov / Provincia Avarov vo Franskej ríši (805 - 900)

Po definitívnom rozpade Avarského kaganátu v roku 805 n.l., Karol Veľký na žiadosť pokrsteného avarského kagana Teodora vytvoril vo Franskej ríši avarskú provinciu na novoobsadenom území medzi Carnuntum (Deutsch-Altenburg) a Sabariou (Szombathely). Mnohé dobové a dôveryhodné zdroje dokazujú jej založenie a následnú existenciu:

805

"Capcanus princeps Hunnorum Aquis ad imperatorem venit et, ut postulavit, inter Sabariam et Carnuntum habitandi locum accepit, … erat anim christianus nomine Theodorus" - "Kagan, princ Avarov, prišiel za Cisárom do Aachenu a tak ako žiadal, dostal územie medzi Sabariou a Carnuntum, ... bol kresťan a volal sa Teodor." (Fuldské letopisy v roku 805.: Annal. Regni Francorum 795. 805 Annal. Maximiniani etc. Cf. MMFH. I. 87, 40, 92, 63).

25. sept. 805

Teodorov potomok, avarský kagan, bol pokrstený na brehu rieky Fischa a prijal meno Abraham. (Annal. S. Emmerammi Ratisp. Maiores ad. A. 805).

25. sept. 805 a neskôr

"...Et misit caganus unum de optimatibus suis, petens sibi honorem antiquum, quem caganus apud Hunnos habere solebat. Cuius precibus imperator assensum prebuit et summam totius regni iuxta priscum eorum ritum caganum habere praecepit" - "A Kagan vyslal jedného zo svojich najvýznamnejších mužov s prosbou o udelenie pocty, ktorá oddávna prináležala Kaganovi. Cisár jeho žiadosti vyhovel a ustanovil kagana vládcom nad kráľovstvom podľa dávnych zvykov." -- preto Karol Veľký povýšil avarskú provinciu medzi Sabariou a Carnuntom na kráľovstvo (Annales Regni Francorum ad A. 805. MMFH. I. 43.)

811

"...fuerunt etim Aquis adventum eius expectantes, qui de Pannonia venerunt, Canizauci princeps Avarum, et tudun et alii primores ac duces Sclavorum circa Danubium habitantium" - "Tí, ktorí boli v Aachene, prišli z Panonie a čakali jeho (Karol Veľký) príchod: Canizauci, avarský princ, Tudun a Slovania, ktorí žili pri Dunaji s niektorými vodcami ...".

16. nov. 811

... in Avaria... - v Avarii, z písomnosti Karla Veľkého v Aaachene. (MGH. Dipl. Ludwig d. D. No. 1., MMFH. III. 27.).

822

Na ríššskom stretnutí vo Frankfurte, kde východné časti ríše jednali o obchode padla zmienka "... in Pannonia residentium Abarum legationes ..." - "vyslanci Avarov z Panonie" (Annal. Regni. Francorum ad A. 822., MMFH. I. 50).

6. okt. 830

"... terra Avarorum..." a potom "... in ipsa marcha..." - "... krajina Avarov..." neskôr "... v tej provincii ...". z písomností bavorského kráľa Ľudovíta Nemca z Regensburgu (MGH. Dipl. Ludwig d. D. No. 1., MMFH. III.27)

6. okt. 830

"... in Provincia Avarorum ..." "... v provincii Avarov ..." Ľudovít Nemec v písomnosti z Regensburgu (MGH. Dipl. Ludwig d.D. No. 8. MMFH. 30.)

4. marec 833

"... in provincia Avarorum ..." Ľudovít Nemec v písomnosti z Osterhofenu (MGH. Dip. Ludwig d. D. No. 9., MMFH. III.32.).

16. feb. 836

"... in Provincia Avarorum ..." Ľudovít Nemec v písomnosti z Osterhofenu (MGH. Dipl. Ludwig d.D. No.18., MMFH. III. 34).

843 Verdunská zmluva

takisto zmienky o Avaroch, ktorí žijú v ríši

8. máj 860

"... Vuangariorum Marcha ..." - "... Provincia Wangarov ..." Ľudovít Nemec v darcovskom liste z Regensburgu. Názov územia, ktoré sa nachádza medzi Sabariou a riekou Répce obsahuje názov vrchu, ktorý vyznačuje hranicu: "... et inde uwaue in summitatem illius montis, qui dicitur Vuangariorum Marcha..." - "... a odtiaľ až po vrchol hory, podľa ktorej sa nazýva provincia Wangarov..." Toto je zároveň jediná zmienka, ktorá nazýva Avarov maďarským pomenovaním Venger s hlbokou samohláskou na začiatku.[65]

867

Apoštol Slovanov, sv. Konštantín, sa vo svojej reči na obhajobu staroslovienčiny v Benátkach medzi iným zmienil o Avaroch ako o miestnych ľuďoch, ktorí používajú svoje vlastné národné písmo. Keďže uviedol, že písmo používajú na oslavu Boha, môžeme tento zdroj oprávnene považovať za dôkaz existencie samostatnej písomnej kultúry kresťanských Avarov. (Cf. Point No. 6. below.)

871

"... Eos (sc. Avaros) autem, qui obediebant fidei et baptismum sunt consecuti, tributarios fecerunt regum, et terram quam possident residui adhu pro tributo retinent regis usque in hodiernum diem." - "Tým (tj. Avarom), ktorí boli ochotní prijať kresťanstvo a boli pokrstení, bola vymeraná kráľovská daň a zem ostatných Avarov, ktorú vlastnia až do dnešného dňa ak zaplatili daň kráľovi." - (Conversio... Cap.3. MMFH. III. 298).

Existencia provincie kresťanských Avarov ako administratívnej a politickej jednotky je jednoznašne dokázaná na základe autentických dokumentov a iných dobových písomností z obdobia medzi rokmi 805 a 871 n.l. Zmienky o cirkevnej organizácii provincie, ktorú spravovali biskupovia z Passau však pochádzajú z obdobia 833 - 904 n.l a podrobnejšie sa o nich zmienime v bode č.4 tejto kapitoly. To takisto znamená, že existovala cirkevná správa avarskej provincie, ktorá prestala existovať až po príchode Maďarov do svojej vlasti v Zadunajsku (maď. Dunántúl) v roku 900 n.l.[66]

>>Územie provincie Avarov ︽Obsah

---

[65] Fakt, že autor dokumentu nepoužil zaužívané pomenovanie Provincia alebo Marka Avarov naznačuje, že zvolený názov bol lokálne používaným pomenovaním. Takisto v roku 860 n.l. pomenovanie Avarov v lokálnom jazyku bolo Wangar. Spojitosť s maďarským pomenovaním pozri v OLAJOS TERÉZ: Adalék a (H)ung(a)ri(i) népnév és a késői avarkori etnikum történetéhez (Dodatok k pôvodu pomenovania (H)ung(a)ri(i) a neskoré avarské etnikum.) Antik Tanulmányok. Budapest 1969. pp. 87-90

[66] Podrobnejšie sa zmienime v bode č.4 tej istej kapitoly

Sila faktov / Územie provincie Avarov

Na žiadosť avarského kagana Teodora, Karol Veľký rozhodol, že územie medzi Carnuntum a Sabariou bude miesto určené pre avarské osídlenie. Prirodzené geografické hranice územia tvorila zo severu a východu rieka Dunaj, na juhu rieka Rába a na západe Viedenský les. Na základe starovekých a stredovekých údajov, tak ako sa podarilo zistiť v rokoch 1968 a 1970, hlavný tok Dunaja na tomto území bol súčasný tok Malého Dunaja alebo Čiernej Vody.[67] Avarská Provincia sa nachádzala na území Žitného ostrova a okrem neho na území Tóköz, Rábaköz, Hanság, Fertővidék a Nagyerdő.

Marca Avarorum (805 - 900)

Peter Ratkoš, ktorý prehliadol údaje zo staroveku a stredoveku tvrdí, že hlavný tok Dunaja bol vždy v súčasnom koryte a preto Žitný ostrov, a prirodzene Poddunajské Biskupice, nepatrili do avarského biskupstva.

Otázka príslušnosti Žitného ostrova k Avarskej provincii je závislá od určenia polohy hlavného toku Dunaja. Prvú zmienku o toku Dunaja môžeme nájsť v diele "Geographia" od Ptolemaia. Z tohto historického zdroja vieme, že v prvej polovici 2. storočia sa za sútokom s riekou Morava smer toku Dunaja otáča na sever a potom pri Anduaito na území medzi sútokmi s riekami Dudváh a Váh späť smerom na juh. Rieka Rába sa vlieva do Dunaja pri Brigetio. Ptolemaiove údaje sú doložené údajmi z dokumentu z 13. storočia, ktorý je mapou riek. Zmena toku Dunaja sa preto musela uskutočniť neskôr. Staré mapy riek na Žitnom ostrove a ich dokumentácia by si vyžiadali minimálne dva veľké zväzky. Preto objasníme iba jeden z mnohých príkladov zo stredoveku. Poznámka v "Hajosuth" z roku 1399 uvádza, že hlavný tok Dunaja bol za Žitným ostrovom tj. v koryte dnešného Malého Dunaja.[68]

Rozhodnutie Sídelného súdu spravodlivosti v Pozsony z roku 1790 nás ušetrí ďalšieho dlhého zoznamu podobných príkladov. Toto rozhodnutie jednoznačne určuje čas premiestnenia toku Dunaja do súčasneho koryta v období z prelomu 17. a 18. storočia. Biskupickí (maď. Püspöki) mlynári nám poskytli dôkazy. Ich mlyny sa nachádzali v blízkosti súčasného koryta od dávnych čias a "odvtedy odkedy bol Dunaj odklonený a rameno v Nových Zámkoch prestalo byť splavné, lode začali používať hlavné koryto Dunaja... " a často im poškodili mlyny. Súd rozhodol v prospech mlynárov z Püspöki.[69] Preto Sídelný súd v roku 1790 dôrazne vyhlásil, že Dunaj bol odklonený z Novozámockého ramena do súčasného koryta v 18. storočí.

Takéto jasné rozhodnutie a presvedčivý fakt jednoznačne dokazuje, že Petrove Ratkošove tvrdenie o tom kde prináležal Žitný ostrov v 9.storočí je svojvoľné a chybné.

>>O názvoch miest Vrakúň a Vrakuňa ︽Obsah

---

[67] PÜSPÖKI NAGY P.: Püspöki mezőváros története (História trhového mesta Püspöki) Dom osvety. 1968. 14-19. 48, 118, 119, stb. Práca je metodicky spracovaná v našej práci s názvom "Limes Romanus..." (údaje v poznámke č.9.) str. 129-175.

[68] ZsKO. I. 6192. Moje dve práce uvedené v predchádzajúcej poznámke obsahujú oveľa viac údajov. Špeciálne v "... limes Romanus..." str. 152-156.

[69] PÜSPÖKI NAGY P.: Püspöki mezőváros története (História trhového mesta Püspöki) str.119.

Sila faktov / O názvoch miest Vrakúň a Vrakuňa

Peter Ratkoš vo svojom nerozumnom postoji ohľadom Žitného ostrova je nutený ignorovať avarský názov Varchun a jeho možnú spojitosť s miestami nesúcimi názov Vrakúň a Vrakuňa. Hoci z pohľadu historickej lingvistiky je daná spojitosť celkom zrejmá, opätovne aplikuje svoju vlastnú metódu popierania, podľa ktorej pre takúto spojitosť neexistuje žiaden dôvod.

V prípade názvu Vrakuňa sa pokúšal jeho pôvod odvodiť od slovanského slova brekyňa (bot. jarabina). Konal tak bez toho aby sa zmienil o výskume známeho slovenského lingvistu Jána Stanislava, ktorý navrhol úplne iné etymologické zdôvodnenie. Stanislav z pohľadu historickej lingvistiky odvodzuje pôvod názvu Vrakuňa od hypotetického starého slovanského slova * vrakuňa (klamárka, stará klebetnica alebo čarodejnica)[70].

Prečo je užitočné zmieniť sa o Stanislavovom pokuse, ktorý Ratkoš odmieta svojím prehliadaním? Stanislav so svojou dlhoročnou skúsenosťou v štúdiu názvov (onomatológia), tuší, že za maďarským názvom Vereknye a nemeckým Wraken(dedina) musí byť nejaký pôvodnejší, od ktorého oba názvy pochádzajú a od ktorého ich bude možné odvodiť podľa lingvistických pravidiel.

Stanislavova metóda je správna. Avšak názov neodvodzuje spätne od slova Varchun aj preto lebo na jednej strane nepozná avarskú históriu, o ktorej neexistujú žiadne písomné záznamy, na druhej strane chcel odvodiť pôvod názvu Vrakuňa zo slovanského zdroja. Názov Varchun ako názov ľudí, ktorí územie obývali bol dokázaný v danom čase. Naproti tomu hopotetický názov vrakuňa je konštrukt Stanislava, ktorý ho vytvoril z existujúceho slovenského nárečového slova vracat, ktoré znamená čarovať a ruského slova вракать, ktoré znamená klebetiť. Vprípade oboch teórií je evidentne logickejšie, že sa avarská provincia, ktorá na danom území existovala, nazývala Varchun ako iným hypotetickým, vykonštruovaným názvom.

V prípade Petrovho Ratkošovho názvu brekyňa existuje stále možnosť, že názov bol prevzatý z maďarského slova berkenye (bot. jaseň alebo jarabina). Preklad slova brekyňa znie v slovenčine skoruša. Odhliadnuc od pôvodu slova, berkenye je stále používané maďarské slovo. Z tohto dôvodu je len ťažko pochopiteľné prečo bolo slovo berkenye, zrozumiteľné v širokom maďarskom okolí, zmenené na Vrakuňa, ktoré nemá žiaden význam odhliadnuc od iných problémov.

>>Kto bol Izaiáš Chán (chybné čítanie Canizauci) ︽Obsah

---

[70] STANISLAV, JÁN: Slovenský juh II, str. 567-568

Sila faktov / Kto bol Izaiáš Chán (chybné čítanie Canizauci)

Počas objasňovania pôvodu vyššie zmienených názvov vyvstal iný onomatologický problém v súvislosti s menom avarského kagana, Izaiáša. Podľa Petra Ratkoša je tento kagan mojim výmyslom. Pozabúda však na to, že v Letopisoch franského kráľovstva z roku 811 n.l. je skomolenina mena Canizauci, ktorú som uviedol v úvode kapitoly 5.

Pokiaľ mi je známe, jediní autori, ktorí spomínajú toto meno okrem mňa sú Franz Kurze and Ernst Dümmler. Kurze nepovažuje meno Canizauci za osobné meno. Avšak Dümmler uvádza, že meno sa skladá z dvoch častí kde kán je titul a Izau je osobné meno. Doteraz sme si mysleli, že Isauci je skrytá forma mena Izau (Izaiáš), Jezau (Jozef) alebo Ezsau (Ezav).[71]

Podľa môjho názoru meno Ezsau nie je správny tvar lebo by sme museli prehliadnuť koncovku - ci alebo usi, ktorá sama o sebe nemá žiaden význam. Na tomto mieste je prirodzené sa spýtať na prípadnú chybu v texte. Táto domnienka je podporená Reginovou kronikou, ktorá obsahuje dobovú kópiu Letopisov franského kráľovstva - rukopis č.3 a č.11851 z Codex Parisinus, v ktorej sa namiesto mena Canizauci objavuje meno Canizave. Tvar mena v originálnych letopisoch preto musel spôsobiť chybu v prepise.

Pôvodný text letopisov, ktorý by sme mohli preskúmať sa nezachoval. Všetko čo s istotou vieme je, že bol napísaný merovejským, lombardským (montekasínským) alebo karolínským polounciálnym písmom. Je nutné vedieť, že vo všetkých troch typoch písma bolo písmeno "a" písané pomocou dvoch znakov podobných písmenu "c" a gréckemu písmenu "ı"(iota).

Písmeno "a" bolo tvorené z už vyššie spomínaných "c+ı", ktoré boli zvyčajne na spodu spojené pri cudzo znejúcich menách a tak mohlo poľahky vzniknúť ci. Musíme takisto pripomenúť, že v danej dobe ešte nebola nad písmenom "i" bodka. Prípadnej zámene tohto písmena za ci väčšinou bránila popularita slova - napr. principem, Cicero atď. Avšak pisár, pre ktorého meno bolo neznáme, mohol poľahky pri prepise urobiť chybu. Latinskému pisárovi mohlo poľahky uniknúť to, že meno Canizaiia ukrýva v sebe meno Izaia. Toto meno napr. zostalo v tvare Isaija v ruskom jazyku. Keďže meno Izaiia - Izaias rieši všetky nejasnosti problematického mena a toto meno sa v tvare Izaias nachádza aj v iných písomných zdrojoch, dospeli sme k záveru, že meno tretieho kagana Avarskej provincie, Canizauci, musí byť Izaiáš.

Peter Ratkoš vo svojej námietke urobil dvojitú chybu. Poprvé sa dopustil neopodstatneného obvinenia z toho, že som úmyslene vyfabrikoval mená a názvy a podruhé, navzdory presnosti zoznamu historických zdrojov nespozoroval, že dobové písomnosti obsahujú osobu chán Izaiáš v tvare Canizauci. Je pravdou, že sa jedná o moju vlastnú interpretáciu toho ako by malo byť meno čítané ale iba kvôli tomu nemôže byť predsa meno vyfabrikované, skôr dešifrované.

>>Známi sufragáni provincie Avarov (833 - 904) ︽Obsah

---

[71] MMFH.I 44.v poznámke dole na stránke č.8. DÜMMLER: Über die südöstlichen Marken des fränkischen Reiches unter dem Karolingern 795-907. Archiv für Kunde d. österr. Geschichte. X. (1853), 9. a KURZE, F.: Annales... 135.

Sila faktov / Známi sufragáni provincie Avarov (833 - 904)

Peter Ratkoš nazýva sufragána Avarskej provincie (podriadený biskupa diecézy) iba teóriou. Čitateľovi predostiera, že dokument, ktorý obdržal biskup Pilgrim z Passau (971-991) od pápeža Eugena II. (824-827) je podvrh a ja som sa odvážil všetky svoje tvrdenia o pracovnej teórii Avarskej provincie založiť na tomto dokumente.

Peter Ratkoš však prehliada fakt, že okrem jedného problematického dokumentu odoslaného v mene pápeža Eugena II. existujú ešte ďalšie dva dôveryhodné dobové dokumenty odoslané pomocným biskupom Annom starším z Avarskej provincie v mene biskupa z Passau, ktoré nám poskytujú nasledujúce neoddiskutovateľné dôkazy:

1. Z dokumentu datovanom 4.marca 833 v Osterhofene sa môžeme dozvedieť, že Reginarius, biskup z Passau, prijal od Ľudovíta Nemca majetok na mieste, ktoré sa nazývalo Litaha a nachádzalo sa nad Sconibrunno (Schőnbrunn) v Avarskej provincii. Majetok však mohol prevziať až po smrti pomocného biskupa Anno a jeho príbuzného, ďalšieho Anno.[72]
2. Opäť v Osterhofene o tri roky neskôr iný dokument uvádza, že Ľudovít Nemec zveril 16. februára 836 majetok pomocnému biskupovi Annovi. Tentokrát sa majetok nachádzal v susedstve pôvodného majetku v Litahe (na východe), miesto nazývané Kirchbach s približne sto obydliami.[73] Viac o spomínaných majetkoch uvedieme v nasledujúcom bode č.5.

Preto je bez pochybností isté, že pomocný biskup Anno starší bol sufragán Avarskej provincie v prvej polovici 9. storočia. Druhý Anno, alebo aj Anno mladší, bol biskupom z Freisingu v období 854 - 875.

Po Annovi na území Avarskej provincie stretáme pomocného biskupa Albericusa. Ten takisto získal do daru 10 obydlí v Ostermietingu od Ľudovíta Nemca 24. septembra 859[74].

Z listu biskupa Burchardusa z Passau datovaného dňa 8. september 904 sa dozvedáme, že pomocný biskup Madalwin dal všetok svoj majetok biskupovi, od ktorého získal nový, ktorý sa nachádzal za horami Comagenus, ktoré sú na východe od Viedenského lesa v Avarskej provincii.[75] Passauská diecéza vyslala zástupcu v hodnosti biskupa do Panónie, ktorá bola bývalou Avarskou provinciou obsadenou Maďarmi v roku 900 n.l.!

známy sufragán trnavskej arcidiecézy, 14.2.2008 - 18.4.2009*

Preto sa na základe dobových úradných dokumentov dozvedáme, že na území Avarskej provincie boli v období medzi rokmi 833 a 904 traja pomocní biskupi. Námietka Petra Ratkoša, aj keby sme odhliadli od jej účelového úmyslu, je bez akýchkoľvek pochybností ekvivalentá popretiu historických faktov.

>>Kde bolo sídlo sufragána provincie Avarov? (Kirchbach/Vetvár - Podunajské Biskupice) ︽Obsah

---

[72] MGH. Dipl. Ludwig d. D. 11. No. 9 – MMFH. III. 31-33.

[73] MGH. Dipl. Ludwig d. D. 21. No. 18 – MMFH III. 34-35.

[74] MGH. Dipl. Ludwig d. D.142. No. 98 MMFH. III. 52-53.

[75] Urkundenbuch d.L. Burgenland I. 12. No. 21 – MMFH. III. 88-89.

* prameň Špirituál

Sila faktov / Kde bolo sídlo sufragána provincie Avarov? (Kirchbach/Vetvár - Podunajské Biskupice)

Na túto otázku som už odpovedal pred desiatimi rokmi. Po vzatí do úvahy dokumenty z rokov 833 a 836, ktoré uvádzam vyššie v bode č.4 a umiestnenie pôvodného koryta rieky Dunaj, som dospel k záveru, že sídlo sufragána (pomocného biskupa) Anno a jeho nasledovníkov bolo v Podunajských Biskupiciach (Pozsony Püspöki) na Žitnom ostrove. Počas existencie Avarskej provincie sa miesto nazývalo v nemčine Kirchbach ale Avari ho pravdepodobne nazývali Vetvár.[76] Názor, ktorý som vyslovil pred 10 rokmi som nezmenil.

Peter Ratkoš nazýva tento môj názor na sídlo pomocného biskupa Avarov "chybným". Napriek svojim tvrdeniam nedokáže vyvrátiť fakty, ktoré sa objavili na mapách rieky Dunaj a ktoré sú kľučové pri zodpovedaní tejto otázky. V otázke, či sa sídlo pomocného biskupa Avarov nachádzalo na území Biskupíc (Püspöki) alebo nie, je rozhodujúcim faktorom poloha hlavného toku Dunaja v danom čase, ktorý sme preskúmali v bode č.1.

Odkedy som písal o histórii Püspöki, objavilo sa mnoho ďalších faktov, ktoré podporujú teóriu, že Kirchbach/Vetvár a Püspöki sú identické. Cirkevné ako aj svetské spoločenstvá sa ochotne usadzovali na rímskych ruinách kde mali ľahký prístup k stavebnému materiálu. Z veľkého množstva príkladov uvediem iba jeden - založenie diecézy v Salzburgu (Soľnohrad). Zakladateľ salzburskej diecézy bol Hrodbert, biskup z Worms, ktorý získal o Salzburgu informáciu, že na mieste sa "... v dávnych časoch nachádzali veľkolepé budovy obklopené lesmi, ktoré sú polorozpadnuté"[77] a to bol aj dôvod prečo sa na danom mieste rozhodol založiť novú diecézu.

Existenciu rímskeho osídlenia na území, ktoré sa neskôr nazývalo Pozsonypüspöki, sme preukázali už v roku 1968 v čase keď sme písali o histórii tohto obchodného mesta. Od publikovania monografie sa objavil ďalší dôležitý nález, ktorý dokazuje existenciu osídlenia - odtlačok vojenskej pečate nájdený v roku 1970. Text na pečati znie: "...Cohors II. Italicorum Voluntariorum" a znamená "...2. kohorta italských dobrovoľníkov". Tento nález definitívne dokázal existenciu osídlenia na mieste Püspöki z čias Rímskej ríše lebo "Cohors II. Italicorum Voluntariorum" vylučuje možnosť, že sa tak udialo neskôr.

Žiaden podobný nález sa nenašiel v susednej Gerulate (Rusovce) alebo Carnuntum - hlavnom meste Pannonie Prima. Poznámky o tomto okrajovom území a jeho vojenských poctách sa takisto nachádzajú v "Notitia dignitatum". Podľa "Notitia", okrem cesty medzi Carnuntum a Brigetio, ktorá prechádzala cez Arrabona (Győr), existovala ďalšia cesta, ktorá sa tiahla v blízkosti hranice na severe cez dve vojenské základne v Carabensis a Arelatis. Jedna zo základní bola stotožnená s Püspöki na Žitnom ostrove a druhá s miestom Okoč nachádzajúcom sa takisto na Žitnom ostrove. Otázka týchto základní z rímskych čias nachádzajúcich sa na hraniciach biskupstva (maď. püspöki) je ďalej objasnená sídlom pomocného biskupa, ktorý bol vyslaný k Avarom.

Zvolil som si tradičný spôsob ako dokázať, že Kirchbach-Vetvár, ktorý bol sídlom pomocného biskupa je totožný s Püspöki kvôli tomu, že spojitosť je oveľa názornejšia. Pred 10 rokmi som pre dôkaz miesta sídla pomocného biskupa použil iba žiadosti Pilgrima, biskupa z Passau. Neskôr som použil prácu biskupa Madalwina, ktorý bol na území pôvodnej Avarskej provincie dokonca 4 roky po príchode Maďarov do domoviny v roku 896 n.l. a ktorý bol žijúcim svedkom a zástupcom Cirkvi v danom čase. Preto je veľmi pravdepodobné, že Ostrihomská diecéza, ktorá bola založená okolo roku 1000 n.l. právoplatne zdedila toto veľké územie.

Peter Ratkoš sa takisto pokúša zavádzať čitateľa tým, že prvá písomná zmienka o názve Püspöki je z roku 1262. Uvádza, že názvy končiace na -i boli zavedené až v 13. storočí. V tomto prípade sa Peter Ratkoš odvoláva na prekonané výsledky práce Istvána Kniezsu. Očividne odmietol vziať do úvahy výsledky Gyula Kristo, ktorý vo svojej kritike uviedol nové fakty, na základe ktorých môžeme tvorbu názvov končiacich sa na -i datovať na koniec 10. storočia.[78]

Kľúčovým pri identifikácii Kirchbachu a Püspöki je lokalizácia majetku Teodericusa z roku 833. Pri určení miesta tohto majetku existuje u väčšiny výskumníkov vzácna zhoda, dokonca vrátane Petra Ratkoša. Majetok sa nachádzal medzi Götzendorfom a Gattendorfom (v susedstve Püspöki na západnej hranici v Rusovciach) medzi riekami Dunaj a Lajta.[79]

Podľa dokumentu z roku 836 n.l. sa Kirchbach nachádzal na východe od majetku Teodericusa a siahal až k mohylám. Na území sa nachádzal kamenný kostol. Darované majetky siahali od Kirchbachu smerom k majetku Teodericusa a potom ďalej pozdĺžne až ku Cumenbergu alebo Viedenskému lesu. V súvislosti s Kirchbachom zostaneme pri tvrdeniach uvedených na stranách 54-55 Histórie obchodného mesta Püspöki, ktoré môžeme dokonca doplniť ďalšími dvomi pozitívnymi správami:

Poprvé, Magda Pichlerová vo svojej archeologickej správe z roku 1969 konečne objasnila otázku o mohylách spomínaných v dokumente. Navzdory lokálnemu presvedčeniu, mohyly nachádzajúce sa v Nových Košariskách boli používané pri pohreboch už od obdobia staršej doby železnej a najvýznamnejšie z nich sa nachádzajú na území východne od Álp. Tieto mohyly, dokonca už pri archeologickom odkryte, boli veľmi nápadné a do očí bijúce[80] preto môžeme pripustiť, že pochádzajú z 9.storočia a prinášajú určitú geografickú informáciu o Kirchbachu.

Podruhé, dokument z roku 836 n.l., aktualizovaný v 10. storočí, uvádza sto obydlí ako dar. Ak pripustíme, že sa dedina v 10. storočí skladala z 3 až 6 obydlí potom dar pozostával z 15 až 33 skupín obydlí tj. dedín. Dnes by nebolo jednoduché preukázať existenciu iba daného počtu dedín na predmetnom území preto môžeme definitívne predpokladať, že populácia v danej dobe bola väčšia. Ak zoberiem do úvahy všetky dôkazy, pravdepodobnosť, že Kirchbach-Vetvár a Pozsonypüspöki sú identické sa za posledných 10 rokov neznížila ale zvýšila.

>>Boli Avari gramotní ? ︽Obsah

---

[76] PÜSPÖKI NAGY P.: Püspöki mezőváros... 50-60.

[77] "...ubi antiquis temporibus multa fuerunt mirabiliter constructa aedificia, et tunc paene dilapsa silvisque cooperta." - CONVERSIO ... Cap.1. – MMFH III. 295

[78] KRISTÓ GYULA.: Szempontok korai helyneveink történeti tipológiájához. (Pohľad na historickú typológiu skorých názvov miest)

[79] MMFH. III. 32 a RATKOŠ: Pramene... 1964. 160

[80] PICHLEROVÁ MAGDA: Nové Košariská (Misérd) Kniežacie hroby zo staršej doby železnej Bratislava, 1969. Cf.: mapa na str. 9 a fotografie mohýl na str. 47 a 48.

Sila faktov / Boli Avari gramotní ?

Žitije Konstantina (ZK) - biografia Svätého Konštantína, jedného z apoštolov Slovanov, zachovala pre nás reč Konštantína-Cyrila v Benátkach na obhajobu staroslovanského písma (staroslovienčiny), ktorá je zároveň historickým zdrojom zmienky o avarskom písme. Peter Ratkoš radšej zdiskredituje autenticitu ZK ako by pripustil, že Avari boli gramotný národ.

Otázka z nadpisu však nemôže byť zodpovedaná takým jednoduchým spôsobom ako sa pokúsil Peter Ratkoš. Všetci slovanskí historici s výnimkou Petra Ratkoša uznávajú ZK ako prvotriedny historický zdroj. Aby sme mohli obhájiť vierohodnosť tohto historického zdroja, musíme objasniť kedy bola práca napísaná, kto bol autorom, odkiaľ čerpal informácie a kedy sa obhajoba v Benátkach odohrala. Až keď budeme mať odpovede na všetky tieto otázky môžeme pristúpiť k zaisteniu dôveryhodnosti citácie o avarskom národnom písme. Je pravdou, že odborníci na slavistiku už objasnili uvedenú otázku pred nami ale Peter Ratkoš nato očividne zabudol.

To, kedy bola štúdia ZK napísaná je zrejmé z jej textu. Autor životopisu sa sám nazýva žiakom biskupa Metoda (Metod bol biskupom od roku 869). Biografia opisuje zenit činnosti slovanského misionára a preto musela byť napísaná počas Metodovho života ešte predtým ako boli jeho žiaci prenasledovaní tj. medzi rokmi 869 a 885.

V kapitole X. v ZK sa uvádza, že Konštantín napísal Chazarské rozpravy na základe svojej vlastnej knihy, ktorú jeho brat, Metod, preložil do staroslovanského jazyka. Preto samotný autor biografie vychádzal z dôveryhodných originálnych historických zdrojov.

Ak zoberieme do úvahy, že hlavným cieľom biografie, s ktorým slovanskí výskumníci súhlasia, bolo dokázať ideologické odôvodnenie a oprávnenosť staroslovanského písma, nemali by sme tvrdiť, že existencia avarského písma, ktoré sa spomína v jeho dôležitej časti, je nepravdivé tvrdenie.[81] Táto téma, ktorá bola predmetom obhajoby v Benátkach v roku 867, sa nachádza v kapitole XVI, ZK. Môžeme sa v nej dozvedieť o avarskom národnom písme.[82]

Obhajoba oprávnenosti slovanského písma bola najdôležitejším cieľom Konštantínovej cesty do Ríma. Na tejto ceste sa zastavil v Benátkach. Fakty z kapitoly XVI. ZK uvádzajú, že Konštantín nezávisle od zoznamu, ktorý uviedol, pridal ďalších 14 biblických mien. Tieto poznámky boli potrebné k tomu aby mohol svojim žiakom ukázať ako dôležité je obhájiť staroslovanské písmo voči, ktorému existovala v jeho domovine silná opozícia. Ak však autor životopisu použil menej významné zdroje z pohľadu slovanských národných záujmov v Chazarskej rozprave potom v prípade tejto prvotriednej rozpravy musel použiť dôveryhodnejšie zdroje. Zmienka o avarskom národnom písme preto pochádzala priamo z Konštantinových poznámok alebo z ich prekladu.

Zmienka o avarskom národnom písme nestratí na hodnovernosti dokonca ani v prípade ak by sme predpokladali, že celá reč bola vyfabrikovaná. Medzi dobovými údajmi, ktoré dokladajú existenciu Avarskej provincie sa uvádza, že v roku 871 provincia, ktorú im zveril Karol Veľký, stále existuje. Pomocný biskup Albericus tam pôsobil v roku 859. Zmienka o avarskom národnom písme v Benátkach je z roku 867. Petrove Ratkošove tvrdenie, podľa ktorého práca ZK bola napísaná oveľa neskôr, po rozpade Avarského kaganátu, je nezrozumiteľné nakoľko v širšom kontexte nerozpráva o Avarskom kaganáte ale o Avarskej provincii vrámci Franskej ríše. V období, ktoré sa uvádza v ZK, ako môžeme vidieť, Avarská provincia stále existovala a na jej území pôsobil pomocný biskup Avarov. Konštantín preto v Benátkach spomínal Avarov z Avarskej provincie, ktorá v tom čase existovala a ak bola pod správou Pribinu zo Zalaváru (Blatnohradu), musel o nej veľmi dobre vedieť, teda určite nie Avarský kaganát, ktorý zanikol dávno predtým.

Takisto argument, podľa ktorého nemáme žiadne vedomosti o avarskom písme neobstojí. Dôvody som vysvetlil vo svojej práci "A magyar rovásírás eredetéről" (Pôvod maďarského runového písma)[83]. V tejto práci som ukázal, že existuje možnosť, že avarské písmo, ktoré spomína Konštantín, bolo písmo, ktoré sa v súčasnosti nazýva maďarské runové písmo[84].

nápis z Homokmégy-Halom, 10. storočie



abeceda runového písma z Mikulova na Morave, 1483

Podľa ďalších tvrdení Petra Ratkoša, avarské národné písmo nie je písmo európskych Avarov ale ázijských. Argumentuje nasledovným spôsobom: "lebo títo (tj. gramotní Avari) sa nachádzajú na dlhom zozname medzi inými kaukazskými národmi, ktoré mali vlastný náboženský jazyk". Takáto argumentácia sa opiera o dve evidentné chyby v interpretácii spomínaného textu zo ZK:

1. 
   

   Konštantín spomína gramotných Avarov popri gramotných Gótoch a Turkoch. V tomto prípade nemyslíme na Gótov, ktorí boli zbytkom kaukazských Gótov lebo gótske písmo vytvoril - a to je historický fakt - nestoriánsky biskup Wulfila v období 355 - 383 pre Gótov, ktorí sa presunuli na Balkán. V období medzi rokmi 867 a 885, ľudia, ktorí boli nazývaní Tursi alebo Turci (v turkickom jazyku) boli vo všeobecnosti Maďari.
   

   Medzi inými takisto F.Dvornik, odborník na dané obdobie, má rovnaký názor.[85] Aby sme mohli textu správne porozumieť, mali by sme si pripomenúť, že Maďari v danom období obývali Etelköz tj. územie medzi riekami Don a Dunaj.
   

   ZK konzistente uvádza národy, ktoré mali vlastné písmo, v troch skupinách. V nasledujúcom zozname ich uvedieme v poradí v akom sú uvedené v ZK:
   

   1. národy s vlastným písmom kaukazského regiónu: Arméni, Peržania, Abazgos (v súčasnosti Abcházsko), Iberci (v súčasnosti Gruzínsko) a Sogiani (Alani, Osetínci?)
   2. národy s vlastným písmom v Karpatoch a na Done: Góti, Avari, Turci (Maďari) a Chazari
   3. národy s vlastným písmom blízkeho východu: Egypťania, Asýrci a mnoho ďalších

   Zmienka o Avaroch sa teda týka Avarov na území súčasnej Európy. Petrova Ratkošova námietka je preto v rozpore s geografickým umiestnením uvádzaným v historickom zdroji.
   

2. 
   

   Keď účastníci rozpravy v Benátkach v roku 867 spomínali Avarov, nemysleli malý fragment národa na Kaukaze ale Avarov pochádzajúcich z Avarského kaganátu, ktorý existoval takmer 250 rokov a ktorého sa Európania obávali. Títo Avari boli kresťania v Avarskej provincii Franskej ríše už od roku 805. V prípade Gótov nespomínali zbytok krymských Gótov ale Teodorikových Ostrogótov, ktorí ovládali Benátky 63 rokov (489-552) ako aj Vizigótov z kráľovstva Galov (419-507) a Španielov(507-711).
   

Peter Ratkoš preto stavia svoje námietky na úmyselnom prehliadaní dôležitých faktov a neodôvodnenom prekrúcaní bezvýznamných faktov.

Petrovo Ratkošovo odmietavé stanovisko k otázke Avarskej provincie, ktoré opiera o slabé argumenty vyplývajúce z povrchnej znalosti historických zdrojov, nevyhnutne navodzuje nasledovnú otázku: Prečo je tak neústupčivý v prípade existencie Avarskej provincie v období medzi rokmi 805 a 900 ?

Nikde nepriznáva, že existencia Avarskej provincie v 9.storočí by zneplatnila všobecne rozšírenú poveru o tom, že Veľká Morava zahŕňala Transdanubiu - severnú časť pôvodného územia Panonie. Avšak ak sa objavia historické fakty, ktoré potvrdzujú existenciu Avarskej provincie, potom geografická expanzia Veľkej Moravy musí byť prehodnotená![86]

>>O umiestnení Veľkej Moravy ︽Obsah

---

[81] Cf.: MMFH. II. 57

[82] MMFH. II. 106

[83] Magyar Nyelv (Budapest) 1977. Issue No. 3. 303-313. Ďalej pozri konferenčnú brožúrku: "800 ÉVES A MAGYAR HIVATALI ÍRÁSBELISÉG" (800 rokov maďarskej literatúry) Bp. 1983.

[84] Magyar Nyelv 1977. 308-309

[85] DVORNIK, F.: Les Légendes.... 207-209. MMFH. III. 106

[86] Musíme uviesť, že výskumníci územia Veľkej Moravy nikdy neobjasnili mnohé zmeny, ktoré sa týkali územia Pannonie najmä v súvislosti s 9.storočím. V tejto súvislosti Ľubomír Havlík úprimne poznamenáva: "Dodnes sa nikto nezaoberal výskumom ako veľká bola Pannonia v čase Svätopluka a aké veľké Svätoplukovo územie v Pannonii vskutočnosti bolo. Vo všeobecnosti považovali Pannoniu za antickú dŕžavu Karolíncov." HAVLIK L.: Územní rozsah... Slovanské štúdie III. 68. V Pitsburgu, na Duquesne Universite XVI. History Forum, October 1982., táto otázka bola analyzovaná a zodpovedaná.