Sila faktov / O pohrebisku v Devínskej Novej Vsi

Slovenskí výskumníci považujú pohrebisko v Devínskej Novej Vsi za najdôležitejší dôkaz avarsko-slovanského spolužitia. Doteraz bolo odkrytých 902 hrobov, z ktorých 27 bolo žiarových. V roku 1952 Jan Eisner vypracoval podrobnú správu o nálezoch.[59] Peter Ratkoš uvádza, že som do úvahy nevzal výsledky Eisnera a iných. Žiaľ, nálezy neposkytujú dostatočne presvedčivé dôkazy, ktoré Peter Ratkoš očakáva.

Z Eisnerovej správy vyplýva mnoho problémov. Tieto problémy odhalila Šarlota B.Szatmári pri analýze Eisnerovej správy v roku 1968.[60]

V súvislosti s Eisnerovou správou Šarlota B.Szatmári okrem iného uskutočnila nasledujúce pozorovania:

Eisnerova publikácia spôsobuje ťažkosti pri objasňovaní nálezov lebo vo svojej správe o hroboch opisuje veľké množstvo predmetov, ktorých identifikácia zostáva nejasná aj kvôli chýbajúcim nákresom hrobov. Často opisuje ten istý nález ale v súvislosti s dvomi rôznymi hrobmi. V mnohých prípadoch chýbajú obrázky dôležitých predmetov, uvedená je iba poznámka alebo drobná zmienka. Najväčšie prekvapenie je však to, že mapa nie je dostatočne podrobná. Veľká časť hrobov, ktorých podrobné opisy sú uvedené v tabuľkách, na mape chýba. To je skutočná strata lebo niekoľko hrobov s bohatými nálezmi, v ktorých boli spolu s majiteľom pochované kone a bohaté ženské hroby sú medzi tými, ktoré na mape chýbajú. V správe sa spomína 9 hrobov s Bjelobrod charakteristikami ale na mape ich je iba 6... a ďalších 96 hrobov, ktoré sa v správe uvádzajú nie je takisto možné nájsť na mape. To je naozaj veľká strata lebo práve tieto hroby mohli byť postačujúcimi a konečnými dôkazmi.[61]

Šarlota B.Szatmári poukazuje na niekoľko oblastí, v ktorých sú Eisnerove tvrdenia problematické:

1. Eisner predkladá každý predment samostatne neskúma pohrebisko ako celok z pohľadu spoločnosti.
   
2. Eisnerovo určenie obdobia (625-800) je príliš voľné a nezohľadňuje pomery počtu hrobov podľa obdobia, kde prevažná väčšina je z 9. storočia
   
3. Eisner nepoužíva niektoré kritéria na určenie etnických charakteritík pohrebiska. Dôveryhodnosť Eisnerových názorov o tom, že miesto bolo obranným centrom Slovanov pred Avarmi je podkopaná skutočnosťou, že pohrebisko sa prestalo používať v období, v ktorom nastal rozkvet Slovanov.
   
4. Určenie obdobia pohrebiska je takisto nejasné.
   

Preto Eisnerove nálezy na pohrebisku v Devínskej Novej Vsi, navzdory písomnostiam, neposkytujú dostatočné dôkazy o asimilácii Avarov Slovanmi. Z písomných správ o odkrytoch je cítiť predpojatá teória skorého príchodu Slovanov na toto územia vo veľkom počte, ktorú sa snažia výskumníci dokázať prostredníctvom archeológie.

>>O pohrebných zvykoch Slovanov a Avarov ︽Obsah

---

[59] EISNER, JÁN: Devínska Nová Ves (Dévényújfalu). Bratislava 1952

[60] B. SZATMÁRI SAROLTA: A dévényújfalusi temető etnikai és történeti problémái (Etnické a historické problemy pohrebiska v Devínskej Novej Vsi) Komárom Megyei Múzeumok Közleményei I. Tata 1968. 107-132. plus map.

[61] B. SZATMÁRI: Op. Cit. 110