Sila faktov / Nepretržité nepriateľstvo medzi Slovanmi a Avarmi

Dlhý zoznam historických písomných zdrojov je svedectvom opaku toho čo tvrdí teória o poslovančených Avaroch. Kvôli nedostatku miesta uvedieme z nich iba dva:

1. Fredegarova kronika o kontaktoch medzi Avarmi a Slovanmi
   

   Fredegar uvádza, že karantánskí Slovania platili Avarom vazalskú daň až po obdobie Sama (cca 623-630). Mnoho slovanských žien oťarchavelo s avarskými vyberačmi daní a slovanské deti, ktoré sa z týchto vzťahov narodili, potom ako dospeli, viedli povstanie proti Avarom po boku Sama.
   

   Z uvedenej poznámky sú zjavné hneď 2 fakty: kontakty boli iba zriedkavé a ak k nim dochádzalo, tak nie vo veľkom počte alebo ako dôsledok dlhodobého spolužitia, preto zovšeobecňovanie nie je na mieste. Fredegar sám dokladá, že vzťahy neboli početné tým, že potomstvo stálo na čele povstania. Potomstvo nemalo záujem o prípadnú asimiláciu s Avarmi, naopak, bojovalo za zrušenie akýchkoľvek kontaktov s nimi. A preto Fredegar nedokazuje to, že Avari a Slovania vedľa seba nažívali v pokoji, naopak, poskytuje nám dôkaz o tom, že medzi týmito dvomi národmi panovalo nepretržité nepriateľstvo a nenávisť.
   

2. Letopisy kráľovstva Frankov o nepriateľstve medzi Avarmi a Slovanmi
   

   Letopisy nám poskytujú dôkaz o tom, že medzi Avarmi a Slovanmi panovalo takmer jeden a pol storočia nepretržité nepriateľstvo.
   

   To bol aj dôvod toho prečo Teodor, avarský kagan - tak ako sa o tom zmieňuje vyššie uvedený letopis, požiadal v roku 805 Karola Veľkého aby dovolil jeho ľuďom usadiť sa medzi riekami Rába a Dunaj a tak im umožniť pokojnú existenciu a ochranu pred útlakom zo strany Slovanov.[42]
   

   Na základe toho istého historického zdroja, Karol Veľký v roku 811 n.l., čo je obdobie hneď po rozpade Avarského kaganátu, bol ešte stále nútený používať vojenskú silu nato aby zastavil nepretržité rozbroje medzi Avarmi a Slovanmi.[43]
   

   Nezabudnime takisto na už spomenutú poznámku z Conversio, ktorá uvádza, že Slovania sa mohli presunúť na územie Avarov až po rozpade Avarského kaganátu.[44] Ak by boli Avari poslovančení, takáto udalosť by nikdy nemohla nastať. V polovici 10. storočia Konštantín Porfyrogennetos zreteľne uvádza: "V Chorvátsku žili medzi Chorvátmi Avari, ktorí sa od nich dali ľahko rozpoznať."[45]
   

   
   

   Antropologická rekonštrukcia tváre muža (avarského kagana?) z hrobu v Kunbábony

   Citované hitorické zdroje, ktoré môžu byť ľahko doplnené ďalšími, poskytujú jasné dôkazy o tom, že pre teóriu o poslovančených Avaroch neexistuje žiaden skutočný dôvod.
   

>>Písomné záznamy Konštantína Porfyrogennetosa o Avaroch a Slovanoch ︽Obsah

---

[42] pozri poznámku 19 tj. časť II. kapitola 1. odstavec b ako aj úvod do kapitoly V.

[43] odkazujeme sa na vojenskú výpravu troch armád z roku 811 n.l., v ktorej jedna armáda Karola Veľkého "bola odvelená do Panónie aby zastavila boje medzi Hunmi (tj. Avarmi) a Slovanmi" ("..in Pannonias, ad controversiai Hunnorum et Sclavorum finiendas...") ANNALES REGNI FRANCORUM, ad annum 811. — MMFH. I. 44.

[44] v súvislosti s údajmi z Conversio, pozri poznámku 18 z časti II. kapitola 1. odsek b.

[45] DE ADMINISTRANDO IMPERII. kap. 30. – MMFH. III. 388.