Sila faktov / Písomné záznamy Konštantína Porfyrogennetosa o Avaroch a Slovanoch

Pater Ratkoš cituje kapitolu 29 z diela Konštantína Porfyrogennetosa De Administrando Imperii s cieľom vyvrátiť moje argumenty. Podľa jeho názoru, Konštantín Porfyrogennetos nepopierateľne poskytol dôkaz o tom, že Avari boli asimilovaní Slovanmi. Peter Ratkoš píše: "Keď rozprávame o pomenovaní Avar mal by som sa zmieniť o vyjadrení Konštantína Porfyrogennetosa: 'Sklavoi oi kai Avaroi' - (Slovania alebo Avari)." Pozrime sa na uvedené vyjadrenie bližšie!

1. Presnosť citácie
   

   Citácia je nepresná z dvoch dôvodov. Predovšetkým, grécky text je fragment a preto mu nemožno porozumieť gramaticky. V tejto citácii je gramatická veta neúplná a končí za 'oi kai Avaroi'. Podruhé, grécka citácia nie správne preložená. Správny preklad uvedenej vety je nasledovný: "... Slovania (za riekou), ktorí sa i Avarmi nazývajú".[46] Ratkoš porozumel textu tak, že Slovania a Avari sú jedno etnikum -- "Slovania alebo Avari". Pri tejto príležitosti je prekvapujúce, že Peter Ratkoš nesprávne cituje zo svojej vlastnej práce, ktorá je vpodstate v súlade s Moravcsikovým prekladom z gréckeho originálu.[47]
   

2. "Slovania, ktorí sa i Avarmi nazývajú"
   

   Titulok nad textom môžeme objasniť iba v prípade ak uvedieme, že Konštantín Porfyrogennetos sa vo svojom diele De Administrando Imperii zmieňuje o Dalmácii pri troch príležitostiach ale dvomi rôznymi spôsobmi. Najprv v kapitole 29. píše o predmete našej diskusie a práve to je miesto, z ktorého pochádza Ratkošova nepresná citácia. Druhýkrát v kapitole 30 a nakoniec sa v kapitole 31 opäť vracia k predmetnej otázke. Prehľad najdôležitejších udalostí týkajúcich sa Avarsko-Slovanských kontaktov uvádzame v tabuľke 2.[48]
   

   Tabuľka 2 nám v troch stĺpcoch poskytuje prehľad citácií z 3 kapitol spomínaných vyššie, týkajúcich sa usadzovania Chorvátov a osídľovania Dalmácie Slovanmi vo všeobecnosti. Už na prvý pohľad je zrejmý rozpor medzi informáciami obsiahnutými v kapitole 29 a v kapitole 30. Kapitola 31 sa týmito udalosťami nezaoberá.
   

   Konštantín nám spätne rozpráva o histórii Dalmácie z čias cisára Diokleciána (284-305) pričom sa jeho opis nevyhne väčším medzerám. V úvode kapitoly 29 píše: "Cisár Dioklecián mal Dalmáciu veľmi rád..." a ďalej poznamenáva, že potom ako Dioklecián odstúpil z trónu, zvyšok svojho života, tj. do roku 313 n.l., strávil v hlavnom meste Dalmácie v Spalato (Split). Správu o Diokleciánovi je možné porozumieť s výnimkou kapitoly 29 až po porovnaní dátumov a udalostí opisovaných historických faktov.
   

   
   

   tab. 2 Konštantín Porfyrogennetos: De Administrando Imperii prehľad citácií o osídlení Dalmácie Chorvátmi

   	Kapitola 29 O Dalmácii a susedných národoch	Kapitola 30 Záznam o provincii Dalmácia	Kapitola 31 O Chorvátoch a krajine, v ktorej žijú
   A		Tí, ktorí sa zaujímajú o osídlenie Dalmácie, zistia z nasledujúcej správy ako ju dobyli Sklavíni ale predtým sa musím ešte zmieniť o tom kde sa Dalmácia nachádza.
   B	Cisár Dioklecián mal Dalmáciu veľmi rád a preto tam usadil celé rodiny z Ríma, ktoré sa naďalej nazývali Rimanmi.		Rimania, ktorých si cisár Dioklecián so sebou priviedol a usadil ich tu (t.j. v Dalmácii) sa nazývali Rimania lebo sa sem presťahovali z Ríma.
   C			Alebo toto územie, ktoré sa teraz volá Chorvátsko a Srbsko.
   D	Územie osídlené týmito Rimanmi siaha až po rieku Dunaj.	Teda predtým toto územie siahalo pozdĺžne k pohoriu v Istrii a do šírky k rieke Dunaj.
   E		(Každý rok poslal zo Salony (v súčasnosti predmestie Splitu) légiu vojakov aby strážila hranicu.) ... strážili Dunaj pred Avarmi, ktorí žili na druhej strane rieky kde teraz žijú nomádski Turci.
   F	Raz keď chceli prekročiť rieku a zistiť kto žije na druhej strane, objavili neozbrojených Sklavínov, ktorí sa i Avarmi nazývajú. Títo ľudia ani nevedeli, že na druhej strane rieky niekto žije.	Ľudia z Dalmácie, ktorí tam prichádzali každý rok, videli cez rieku zvieratá a ľudí. Raz sa rozhodli prekročiť rieku a zistiť kto sú tí ľudia, ktorí tam žijú. Keď boli na druhej strane rieky objavili ženy a deti Avarov. Muži a mladí boli na vojenskom ťažení. Ženy a deti vzali do zajatia.
   G	(v nasledujúcom texte píše o "Slovanoch, ktorí sa i Avarmi nazývajú ") ktorí aby predišli ďalšiemu rabovaniu, napadli rímske stráže, ktoré sa každý rok menili, obliekli si ich šaty, oklamali obyvateľov Dalmácie a obsadili ich hlavné mesto Salona.	("Avari") keď zistili, že vojenská posádka zo Salony uväznila ich ženy a deti, prelstili ďalšie jednotky, ktoré ich prišli plieniť. Porazili ich a prezlečení v ich šatoch obsadili Salonu.
   H	...usadili sa tam a odvtedy pomaly okrádali Rimanov, ktorí žili na lúkach a na vyššie položených miestach.
   I	A zabili ich, odobrali im zem a okupovali ju...	...a od tej doby okupovali celé územie Dalmácie a usádzali sa tam.
   J		Od tej doby Chorváti žili za Bajivárom kde teraz žijú Bieli Chorváti.	Chorváti, ktorí teraz žijú v Dalmácii sú potomkovia Bielych Chorvátov, ktorí boli nekresťania.
   K		Ale jeden kmeň sa od nich odčlenil, päť bratov Klukás, Lovelos, Koséncis, Muchlo, Chorvátos a dve sestry Tuga a Buga spolu so všetkými ich ľuďmi vpochodovali do Dalmácie.
   L			Títo Chorváti prišli ako utečenci k cisárovi Herakleiosovi dokonca predtým ako Srbskí utečenci požiadali o útočište.
   M		A tak objavili Avarov, ktorí vlastnili krajinu.	A v tom čase Avari prenasledovali Rímanov, ktorých tam presídlil Dioklecián z Ríma... a tak počas vlády Herakleiosa Avari vyhnali Rímanov a vyplienili ich zem.
   N	Od čias vlády cisára Herakleiosa a jeho kontaktov s Chorvátmi, Srbmi a všetkými ľuďmi z Dalmácie a priľahlých území ako	Potom ako medzi sebou bojovali niekoľko rokov, Chorváti získali prevahu a vyzabíjali časť Avarov a zbytok si podmanili	A tak na príkaz cisára Herakleiosa, títo Chorváti porazili a vyhnali odtiaľ Avarov...
   O	Chorváti, Srbi, Zachlunsovia, Terbuniotovia, Kamilitáni, Diokleciáni a Arentínci, ktorí sú nazývaní pohania... (na tomto mieste je text prerušený. Pokračovanie je zrejmé: usadili sa.)	Od tej doby nad krajinou vládnu Chorváti.	Usadili sa v krajine Avarov, v ktorej aj teraz žijú.
   P	Ak dôsledok zanedbávania a ignorancie zo strany panovníkov Rímskej ríše, zvlášť počas vlády koktavého Michaela z Amorionu, ríša sa zmenšila, obyvatelia Dalmácie získali nezávislosť a už nikdy viac neboli pod vládou rímskeho cisára alebo niekoho iného.
   Q		Ale v Chorvátsku sú ľudia, ktorí sú Avarmi.

   
   

   Z textu kapitoly 29 nie je zrejmé či územie, ktoré sa spomína v súvislosti s cisárom Diokleciánom ("siaha až po rieku Dunaj") je územím Dalmácie alebo územím vrámci hraníc Rímskej ríše počas vlády Diokleciána alebo jej neskorším rozšírením až po povodie Dunaja. Počas 3. a 4. storočia bola Dalmácia iba malá provincia, ktorá nesiahala k Dunaju.[49]
   

   Naopak, kapitola 30 je oveľa presnejšia vo svojom opise. Cisár v úvode svojej správy upresňuje, že rozpráva o Dalmácii v čase keď Avari začali na Dalmáciu útočiť. V závere kapitoly rozpráva o príchode Chorvátov.[50]
   

   Tieto udalosti sa odohrávali pred rokom 620 n.l. K dispozícii je veľké množstvo historických prameňov týkajúcich sa správy Byzancie a jej vojenskej histórie, ktoré objasňujú udalosti opisované Konštantínom Porfyrogennetosom.
   

   Existuje množstvo písomností, ktoré nám poskytujú celkom dobrý obraz o politike správy ríše v danom období. Medzi nimi vyniká Tajná história od Prokopiusa na základe ktorej vieme, že v roku 535 n.l. vypukla Byzantsko-Gótska vojna: "... ríša Gótov siaha od krajiny Galov k hraniciam Dácie kde sa nachádza mesto Sirmium".[51] Justinianus I. vydal v roku 535 n.l. zákon č.XI a v roku 545 n.l. zákon č.CXXXI na základe ktorých vieme, že krajina Dioecesis, ktorá patrila Ilýrskej prefektúre zahŕňala nasledujúce provincie: Dacia Mediterranea, Dacia Ripensis, Privalis, Dardania, Mysia Superior, Pannonia (Secunda) a takisto časti Panónie, ktoré boli územím Civitas Bacensis (neskoršie územie Bácskeho panstva a priľahlých území). Herakleios vo svojich poznámkach z roku 535 n.l. opisuje to isté územie.
   

   Provincia Dalmácie, ktorá nebola spomenutá, bola znovu začlenená do Ilýrskej prefektúry generálom Narsesom v roku 554 n.l. Toto umožnilo znovuzjednotenie ilýrskej diecézy, ktorá bola v čase migrácie národov rozdelená. Salona sa stala hlavným mestom vďaka tomu, že pôvodné centrum bolo presunuté z mesta Sirmium do Justinie Prima cisárom Justiniánom v roku 535 n.l.[52]
   

   Dve provincie v novobnovenej diecéze sa nachádzali v povodí Dunaja. Prvá, Pannonia Secunda, sa nachádzala pri sútokoch riek Dráva a Sáva s Dunajom. Druhá, Moesia Superior, bola medzi Belehradom a Železnými vrátami. Nesmieme takisto zabúdať nato, že v roku 582 n.l. Avari dobyli Sirmium a počas nasledujúcich rokov hranicu medzi Avarským kaganátom a Byzanciou tvorila rieka Dunaj, ktorá prechádzala naprieč územím Moesie Superior rozprestierajúcim sa v jej povodí. To bolo aj príčinou bojov, ktoré sa na tomto území v spomínanom období odohrávali .[53]
   

   
   
   rímske provincie na Balkáne v 5.stor.
   
   

   Z pohľadu maďarských historikov, kapitoly 29 a 30 obsahujú rozpory. Na základe kapitoly 29 obyvatelia Dalmácie, ktorí prekročili Dunaj "... objavili neozbrojených Sklavínov, ktorí sa i Avarmi nazývajú.". V kapitole 30: "... objavili ženy a deti Avarov.".
   

   Tento rozpor je možné vyriešiť iba pomocou ďalších podrobnejších historických zdrojov informácií. V tejto súvislosti máme k dispozícii dva východiskové body. Prvý z nich je opis vojnových udalostí, o ktorých rozpráva Konštantín Porfyrogennetos. Druhý z nich je pokus o zodpovedanie otázky kto žil a kto mohol žiť na ľavom brehu Dunaja v spomínanom období.
   

   Obdobie, ktoré budeme skúmať je rozsiahle. Zdola je ohraničené začiatkom osídlovania Karpatskej kotliny Avarmi v roku 568 n.l., zhora príchodom Chorvátov na Balkán v roku 620 n.l. Obdobie do polovice druhej dekády skúmať nemusíme lebo byzantský cisár Tiberius II. požiadal svojho nového suseda Bajána, avarského kagana, v roku 578 n.l. o pomoc v boji proti Slovanom, ktorí pred 2 rokmi prepadli Tráciu. Kagan podporoval Byzanciu proti Slovanom do roku 584 n.l. kedy Slovania z územia dolného Dunaja získali určitý stupeň nezávislosti na Avarskom kaganáte. To takisto vysvetľuje zmenu v ústretovosti avarského kagana, ktorý sa odvrátil od svojho spojenca a od roku 584 n.l. začal podporovať Slovanskú migráciu na Peloponéz.[54]
   

   Koniec 20 rokov trvajúcej perzskej vojny v roku 591 n.l. umožnil cisárovi Maurikiosovi v rokoch 591-592 n.l. sústrediť svoju armádu na ťaženie proti Avarom a Slovanom žijúcim v povodí Dunaja. Jedna z výprav je práve spomínaná v kapitolách 29 a 30. Podľa zápisov obyvatelia Dalmácie prekročili Dunaj vtedy keď avarskí muži boli preč. Ak zoberieme do úvahy takisto zápis z kapitoly 29, Slovania sa tam museli nachádzať tiež.
   

   Spomínaná udalosť sa musela odohrávať v čase keď Avari boli vo vojne proti Trákom v roku 592 n.l. s následnými vojenskými výpravami, ktoré sú detailne opísané v diele Theophylactusa Simocatta. A práve vďaka nemu vieme, že Maurikios použil trik a poslal víťaziacemu avarskému kaganovi po svojom osobnom strážcovi falošnú správu. Podľa tejto správy, vyslal svoju armádu na lodiach: "aby mohli útočiť na rodiny a všetky ich zajať". Tento úspešný trik prinútil kagana vrátiť sa domov.[55]
   

   Nadchádzajúce udalosti iba podporujú údaje z tabuľky uvedenej vyššie. Obe kapitoly 29 a 30 sa zhodujú v tom, že Avari (podľa kapitoly 29 Slovania, ktorí sa i Avarmi nazývajú) po návrate premohli byzantské stráže na brehoch Dunaja a obsadili hlavné mesto Dalmácie. Avarský kagan, ako ďalej píše Theophylactus Simocatta, skutočne začal v roku 595 n.l. vojenské ťaženia proti Dalmácii a Frankom. Theophanes takisto vedel, že kagan: "zaútočil so svojou armádou proti Dalmácii a dobyl Balkes a 40 miest v okolí, pričom niektoré z nich zničil". Teda na základe uvedených dvoch správ Konštantína Porfyrogennetosa vieme, že opisujú udalosti v období medzi rokmi 591 a 595 n.l.[56]
   

   S určitosťou vieme, že dalmátska diecéza sa nachádzala medzi sútokmi riek Dráva a Sáva s Dunajom a Avari sídlili od roku 568 n.l. na opačnej strane Dunaja na území mesta Singidunum (Belehrad). Predtým ako sa objavili Avari v povodí rieky Tisa žili germánski Longobardi a Gepidovia. Ak zoberieme do úvahy, že pred Avarmi žili v Karpatskej kotline vyše storočie Germáni a predtým Kelti, Sarmati a iné etniká, ktoré tam naďalej žili spolu s Germánmi, tak navzdory kapitole 29, na druhej strane Dunaja oproti Belehradu nemohli žiť Slovania.
   

   Kde teda Slovania z opačnej strany Dunaja, ktorých spomína kapitola 29 a ktorí sa zúčastnili avarsko-tráckej vojny v roku 592 n.l. v skutočnosti žili? Byzantské vojenské výpravy proti Slovanom v rokoch 593-594 n.l. nám umožňujú ozrejmiť aj túto otázku. Podľa Theophylactusa Simocatta avarský kagan v roku 591 n.l. vyslal k Slovanom žijúcim pri Západnom mori poslov s cieľom uzatvoriť spojenectvo. Slovania ponuku odmietli. Pohyb byzantských jednotiek pozdĺž toku dolného Dunaja nám poskytuje dôkazy o tom, že Slovania žijúci medzi Čiernym morom a východnou stranou Karpát prijali pozvanie avarského kagana čím rozhnevali Byzanciu. V roku 593 n.l. Priscos, veliteľ byzantskej armády, napadol vodcu Slovanov Ardagostosa na jeho území ďaleko od Dunaja v Trácii.[57]
   

   Následne autor neznámeho diela, ktoré bolo použité ako predloha pri písaní kapitoly 29, zlúčil výpravu Maurikiosa v roku 591 n.l. s výpravou Priscosa v roku 593 n.l. do jednej správy. Je pravdou, že obe výpravy boli z pohľadu Byzancie zamerané na územie nachádzajúce sa na opačnej strane Dunaja ale chyba vznikla v tom, že sa jednalo o dva rôzne úseky Dunaja. Avari sa nachádzali v ilýrskej prefektúre ilýrskej diecézy (Dalmácia/Moesia Superior?) na druhej strane Dunaja oproti Dácii. Naproti tomu Slovania žili oproti prefektúre Orientis a jej tráckej diecéze (Moesia Inferior?).
   

   
   
   rímske prefektúry v 4.stor.
   
   

   Preto citácia z Konštantína Porfyrogennetosa, na ktorú Peter Ratkoš kladie taký veľký dôraz: "Slovania, ktorí sa i Avarmi nazývajú." alebo jej obmena "... keď chceli prekročiť rieku a zistiť kto žije na druhej strane, objavili neozbrojených Sklavínov, ktorí sa i Avarmi nazývajú..." je chybná a nemôže byť považovaná za dôveryhodnú lebo vznikla neskôr ako kompilácia pridaná do kapitoly 29 cisárovho diela: De Administrando Imperii. Tento fakt je podložený dôveryhodnejším autorom Theophylactusom Simocattom a čiastočne jeho pokračovateľom Theophanesom. Uvedené citácie preto nemôžu byť použité ako dôkaz toho, že Avari boli asimilovaní Slovanmi.
   

   Navyše, avarský kagan ponúkol Slovanom podiel na koristi . Priscos alebo jeho nástupca Petros napadol Slovanov na dolnom Dunaji, ktorí si získali náklonnosť Avarov.
   

   V kapitole 30 Konštantín opisuje udalosti presnejšie: "... keď boli na druhej strane rieky objavili ženy a deti Avarov...". Peter Ratkoš, zrejme sústredený na riešenie predmetnej otázky asimilácie Avarov pomocou kapitoly 29, pozabudol na odstavec v kapitole 30. Nielenže na uvedenú citáciu pozabudol v diskusii ale dokonca ju obišiel aj vo svojej publikácii: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (Nagymorávia történetének forrásai). Bohužial, redaktori Magnae Moraviae Fonte Historici citáciu takisto pozabudli uviesť. Vydavatelia oboch spomínaných historických prameňov týmto z veľkej časti prispeli k zahladeniu rozporov medzi kapitolami 29 a 30, ktorého chybné dôsledky boli neskôr masovo rozšírené ako pravdivé.[58]
   

>>O pohrebisku v Devínskej Novej Vsi ︽Obsah

---

[46] DE ADMINISTRANDO IMPERII. kap. 29 vydal MORAVCSIK: A birodalom kormányzása.(O spravovaní ríše). Maďarský preklad je na strane 123 riadok 26, grécky na strane 122 riadky 33-39. Cf. MMFH. III. pp. 385, 386.

[47] kvôli objasneniu poznamenávam, že spojka "alebo" v slovenskom originále je preložená ako "čiže" bez skreslenia významu. V Ratkošovom diele Pramene 1964, str. 310-311 je uvedený správny preklad "Slovania za riekou, ktorí sa i Avarmi nazývajú…"

[48] Všetky tri kapitoly uvádzame v preklade Gyulu Moravcsika z poznámky 46. Preklad kapitoly 29 je na str. 123-125, kapitoly 30 na str. 139-143 a kapitoly 31 na str. 147-149.

[49] Toto zreteľne dokazuje Diokleciánova reforma správy, ktorá ja uvedená v Benátskych zápisoch. Od reformy je provincia Dalmácie (Provincia Dalmatiae) jednou zo siedmych panónskych provincií, ktoré tvoria panónsku diecézu (Dioecesis Pannoniarum). Cf. Theodor Mommsen: Verzeichniss der römischen Provinzen aufgesetzt um 297. Gesammte Schriften. V. Berlin 1908. 563

[50] Cf. tabuľka 2, riadky G, H a I. V kapitolách 29 a 30 riadok G tabuľky uvádza príčiny udalostí, v kapitole 29 riadok M je dlhšie pokračovanie a v oboch kapitolách na riadku I môžno vidieť záver. Časové údaje udalostí je možné vidieť v kapitole 30 riadky L, N a v kapitole 29 riadok O kde sa spomína vláda cisára Herakleiosa (610-664).

[51] "Ante bellum Italicum gothorum imperium ex Gallorum agro adusque Daciae fines, ubi civitas Sirmium est, protendebatur." - PROCOPIUS: Historia Arcana. kap. 18

[52] Reforma správy Konštantína Veľkého spadá do obdobia medzi rokmi 324 a 395 n.l. ďalšia do obdobia 435 - 441 n.l. (do príchodu Hunov). Panónska diecéza (Dioecesis Pannoniarum) alebo Ilýrska diecéza (Dioecesis Illyrici) pozostávala z 10 provincií: dve Noricum, 4 panónske, Dalmácia, Moesia Superior a 2 dácke. Úlohu predtým ustanoveného sídla diecézy (535) - Justiniana Primana - prevzalo po vpáde balkánskych Slovanov mesto Salona, ktorého biskup bol menovaný arcibiskupom.

[53] Východní Slovania od roku 578 n.l. na byzantskej strane dolného Dunaja vpodstate rozložili Byzantskú ríšu. Ilýrska diecéza tj. Dalmácia sa udržala. Aj kvôli týmto skutočnostiam je pochopiteľné, že avarsko-byzantské vojny začali v Singidunum (Belehrad) a presúvali sa smerom k Salone.

[54] MENANDER PROTECTOR: EL. str.208.11-210.2 – maďarský preklad: SZÁDECZKY-KARDOSS SAMU: Az avar történelem forrásai III. Az avar-bizánci kapcsolatok alakulása a honfoglalás lezáródásától Sirmium elfoglalásáig. (Pramene histórie Avarov, III. – Nadviazanie avarsko-byzantských kontaktov od obdobia príchodu po obsadenie mesta Sirmium.) Archaeologiai Értesítő, Budapest 106 (1979) 2. pozn. 225., 233

[55] THEOPHYLACTUS SYMOCATTA VI.5. – SZÁDECZKY-KARDOSS: i.m. AÉ. 108 (1981) 2. füzet 224-225.

[56] THEOPHYLACTUS SYMOCATTA VII. 10-12 és THEOPHANES a.m. 6090, 6091. SZÁDECZKY-KARDOSS: i.m. AÉ 109 (1982) 1. füzet 141-143. Táto udalosť nesmie byť zamieňaná za zničenie Salony v roku 639 n.l.

[57] THEOPHYLACTUS SYMOCATTA VI. 2. és VI. 6-10. Továbbá THEOPHANES a.m. 6085, 6086, 6087. – SZÁDECZKY-KARDOSS: i.m. AÉ 108. (1981) 2. füzet 227-231

[58] viď. PETER RATKOŠ: Pramene k dejinám Velkej Moravy. I. vydanie, Bratislava, 1964. p. 311. II. vydanie, Bratislava, 1968. – Magnae Moraviae Fontes Historici III. Brno, 1969. p. 387. V poslednom vydaní je vynechaný text uvedený v poznámke č.8 gréckeho textu.