Sila faktov / Záver

Tak ako som postupne analyzoval Petrove Ratkošove pripomienky, zistil som, že vo viac ako v 60 prípadoch sú jeho faktické tvrdenia a dobové historické zdroje chybné alebo k problému pristupoval povrchne a preto jeho argumenty nie sú dostatočne zdôvodnené. Medzi obrovským množstvom nepodložených pripomienok sa nachádzajú iba tri, ktoré sú správne avšak málo významné.

Takisto som bol prekvapený z veľkého množstva nevedeckých námietok zo strany Petra Ratkoša. Preto si musím klásť otázku: Má primeranú vedeckú a odbornú kvalifikáciu keď robí jednu chybu za druhou? Alebo má iné dôvody na to aby zastával túto neudržateľnú pozíciu?

Musím jasne odpovedať na prvú otázku. Peter Ratkoš je doktor histórie. Jeho vedecká kvalifikácia jasne dokazuje - a ja o tom nepochybujem - že je schopný viesť a uskutočňovňať vedecký výskum na vysokej úrovni.

Čo je potom dôvodom toho, že navzdory jeho uznávaným schopnostiam zápasí s evidentnými faktami? Prečo nemôže pripustiť neudržateľnosť tradičnej teórie, ktorú reprezentuje? Čo je dôvodom toho, že Peter Ratkoš otvorene útočí na iných výskumníkov - v tomto prípade aj na mňa? Matúš Kučera, dekan Univerzity Komenského, s ktorým sa hádal podobným spôsobom, odpovedal na túto otázku nasledovne: "Svoju obhajohu však uskutočňuje neobvyklým, jemu vlastným spôsobom ... usiluje sa spochybniť všetky výsledky, ktoré som vo svojej práci dosiahol."[102] Na základe vlastných pozorovaní uvedených vyššie, musím s ním súhlasiť!

Je to už 31 rokov odvtedy ako sa Peter Ratkoš stal členom veľkej skupiny, ktorá zastupuje tradičný pohľad na Moravu velebiacej národnú minulosť a stal sa jej zanieteným podporovateľom.

Odvtedy, ako je zjavné z jeho publikácií, skúmal ranú historiografiu predmetného obdobia a dokonca publikoval dobové historické zdroje.[103] Preto musel mať k dispozícii všetky potrebné materiály k tomu aby si vyjasnil veľké množstvo otázok týkajúcich sa histórie Veľkej Moravy. Napriek tomu sa stále zo všetkých síl usiluje udržať tradičnú teóriu, ktorá protirečí dobovým zdrojom. Svoje zámery odhalil keď sa usiloval vyvrátiť tvrdenia Bavorského geografa a Konštantína Porfyrogeneta beztoho aby si porovnal ich informácie s inými dobovými zdrojmi. Toto je miesto kde začal Patrov Ratkošov odklon od pravdy, ktorý má iba dve vysvetlenia: Alebo dokončil svoju prácu povrchným spôsobom alebo bol pod vplyvom národného cítenia.[*]

Nezáleží na tom, ktorá z týchto dvoch možností je príčinou jeho konania, výsledok je rovnaký: používa všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii aby potlačil fakty, ktoré by mohli naštrbiť jeho vedecké postavenie tým, že uzrú svetlo sveta. Dokonca priznáva "My sme nekoncipovali úsilie zamerané na očistenie skorej slovenskej histórie od romantických myšlienok."[104] V záujme svojej teórie sa dokonca nezastaví ani pred predkladaním nepravdivých informácii, dokonca urážlivých. Počas našej analýzy sme niekoľkokrát poukázali na to, že Peter Ratkoš pri svojich odkazoch na slovenskú históriu viackrát proti nám použil tvrdenia, ktoré slovenská historiografia nedokázala alebo dokázala ich opak. (napr.: poloha kráľovstva Kvádov, Výčap-Opatovce, prípad Dowina, atď.)

V odbornej diskusii má každá zo strán nespochybniteľné právo poukázať na druhého chyby, omyly a dokonca ich presne pomenovať. Hanobenie začína vtedy ak jeden z partnerov v diskusii napáda vedeckú integritu a česť iného bez udania dôvodu alebo na základe nepravdivých (nie mylných) tvrdení, napr. obviňovaním z vedomého popierania súčasných faktov. Peter Ratkoš zabudol na staré príslovie: "unusquisque iudicat secundum quod est" - podľa seba súdim teba.

Je veľmi ťažké vyvrátiť historické chyby, ktoré boli obhajované storočia, navyše ak sú prítomné národné vášne. Prvá povinnosť historika z povolania je publikovať pravdu, ktorú rozpoznal ukrytú v dokumentoch z minulosti. Iba toto je môj cieľ. Nový pohľad na Moravu bol založený György Szkenárom a nezávisle na ňom Imre Bobom a mnou. Dokonca ešte predtým ako som sa o nich dozvedel som dospel k rovnakým záverom ako oni - nový pohľad na slovenskú historiografiu raných dejín otvára úplne nový smer.

Dôležitosť nového pohľadu na polohu a históriu Veľkej Moravy, ktorý nachádza oporu v historických zdrojoch je presne to, čo spôsobuje Petrove Ratkošove útoky. Také výbuchy určite nevyriešia žiaden odborný problém. Jediná cesta na ich riešenie je v otvorenom a pokojnom dialógu. Ja iba privítam ak by mohol takýto dialóg prebiehať v súlade s etikou vedeckého výskumu, bez zahladzovania mojej práce, zavádzania, nepravdivej argumentácie s úmyslom zničiť moju dôveryhodnosť. Rád by som takisto dúfal, že sa už nestretnem so správaním podobným Petrovmu Ratkošovmu alebo s publikáciami, ktorým chýba rešpekt k práci výskumníka.

Svoj odkaz pre Petra Ratkoša uzatváram slovami Miklósa Telegdiho:[105]

"Priateľu, rozumiem čo spôsobuje tvoj bruchabôľ. To čo požiera tvoje vnútornosti je, že som sa postavil proti tebe ako kamenná hradba na obranu Izraela ... Toto je dôvod prečo ma napomínaš, preklínaš a zlorečíš mi. To čo ti vadí, nazdávam sa je, že ani ty a ani tvoji priatelia (partneri) nesmú siať, otvorene a slobodne, semená škriepok a zvád v sobotu, tak akoby ste si priali."

Pozsony, 27. február 1978

︽Obsah

---

[102] KUČERA, MATÚŠ: Nad otázkami našich včasnostredovekých dejín, Poznámky k úvahe Petra Ratkoša Historický časopis. Bratislava 1977. 73. (Otázka hranice Veľkej Moravy a Bulharska)

[103] napr. RATKOŠ, P.: K otázke hraníc Veľkej Moravy a Bulharska. Historický časopis III. (1955)- 206-218. Tento zdroj sme citovali niekoľkokrát.

[104] Irodalmi Szemle. Pozsony XXI (1978). 564

[105] pozri poznámku č.2 pre bibliografické údaje o knihe

[*] tretia možnosť je, že si uvedomoval vplyv tradičného dominantného kultúrneho spoločenstva a z lojality k nemu plynúce výhody a uprednostnil výhody zázemia veľkej skupiny pred výskumom, pozn. prekladateľa

Sila faktov / Niektoré body, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýli

V doterajšom výklade som sa snažil predovšetkým odpovedať na mylné pripomienky Petra Ratkoša, ktorým som bol prinútený uskutočniť hlbší výskum, ktorý však priniesol nové pozorovania. Existuje však niekoľko bodov, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýli a ja by som ich nerád prehliadol. Navyše, rozhodol som sa, že budem nekompromisný voči sebe podobne ako som bol nekompromisný voči nemu aj keď som sa tento prístup nenaučil od neho. Peter Ratkoš urobil všetko preto aby odhalil moje najmenšie chyby. Tak sa teda poďme spolu pozrieť na body, v ktorých sa nemýli:

1. Uznávam, že Ljubljana nie je totožná s Nauportusom. Pravdou je, že toto miesto sa nachádza 9 km od Ljubljany (Laibach) a jeho meno je Vrchnik (Ober-Laibach) hneď za Ljubljanou.

2. Pripúšťam, že Magnus nie je iba epiteton ale osobné meno. Preto v prípade kráľa Bélu I. (svk. Belo I.) som ho nemal prekladať.

3. Pripúšťam, že názov Nitrawa, ktorý sa vyskytuje v dokumente účelne vyhotovenom biskupom Pilgrimom z Passau v mene pápeža Eugena II., tak ako som objasnil v časti V. bode 4, nemá žiadnu spojitosť so slovenskou Nitrou. História stredovekej Nitry preto začína v roku 880.

>>Záver ︽Obsah

Sila faktov / Menej dôležité otázky (17 bodov)

Na tomto mieste uvádzam zoznam pripomienok, na ktoré Peter Ratkoš kladie vysoký dôraz ale ktoré pramálo súvisia s témou vďaka ich zavádzajúcemu charakteru. Nemôžem si ich však dovoliť prehliadnuť nakoľko by bola ohrozená moja vedecká reputácia.

1. Nemôžem uviesť Pribinu z Nitravy v zozname údajov týkajúcich sa slovenskej Nitry preto lebo jej geografická poloha na základe dostupných historických zdrojov bola na území Pannonie a Belehradu, ktorý sa nachádzal v Moesii počas vlády Justinianusa I.[92]
   

   
   

2. Ratkoš uvádza, že som zabudol uviesť pôvodnú Pozsony, dnešnú Bratislavu, v zozname miest, o ktorých existencii pred rokom 1000 existuje písomná zmienka. Verím, že na prvej strane mojej práce Az Ösi Nyitra (časť I. str. 119) prvá poznámka uvádza: "Na území Slovenska existujú tri miesta, o ktorých existuje písomná zmienka pred rokom 1000: ... 2. hlavné mesto krajiny z roku 907 ..." Pre každého obyvateľa Slovenska hlavné mesto znamená Bratislava, Pozsony alebo Pressburg (pozri tiež nasledujúci bod).
   

   
   

3. Je Brezalauspurc Bratislava?

   V súvislosti s prvou písomnou zmienkou o Bratislave, ktorá sa zvykne datovať na rok 907, Peter Ratkoš vysvetľuje, že jej názov Brezalausburch(!) znamená v slovenčine Predslavov hrádok alebo aj hrad Predslava.

   Je naozaj pravdou, že v Salzburských análoch sa v súvislosti s rokom 907 uvádza, že bavorský markíz Luitpold "viedol 4. Júla pri Brezalauspurcu najneúspešnejšiu vojnu".[93] Musíme poznamenať, že Salzburské anály (Iuvavum) neboli originálnym textom ale rekonštrukciou textov z 15. storočia, ktoré vznikli na základe neznámej predchádzajúcej kompilácie textov okolo roku 926, ktoré neboli dobové. Samozrejme, Peter Ratkoš už neuvádza, na základe ktorých predchádzajúcich historikov si utvoril názor, že Brezalauspurc a Bratislava boli tým istým miestom.

   Stotožnenie oboch názvov pochádza z práce dobového historika Johannesa Aventinusa (1477-1534). Všetko čo sa nachádza v tomto dobovom zdroji sme už citovali vyššie. Napriek tomu, že Aventinus svoje tvrdenie ničím nepodložil uvádza, že Brezalauspurc bol totožný s Bratislavou. Dôveryhodnosť jeho tvrdenia je však ďalej spochybnená podrobnejším preskúmaním iných názvov miest, ktoré sa v jeho práci vyskytujú.

   Napríklad Brünn, ktoré bolo vtedajším sídlom moravského markíza a nazývalo sa v latinčine Brunno, označuje Aventinus ako Brynna. V Conversio umelo vytvoril názov Brynnus z mena Pribina aby ho následne mohol menovať panovníkom Brynna(Brünn). Aventinusovi evidentne neprekážal fakt, že Pribina bol od roku 836 do konca života vazalom Franskej ríše v Pannonii a nie na Morave. V jeho práci Annales Boiorum sa Pribina vždy uvádzal ako panovník Nitry, Bratislavy a Brünn (musíme však poznamenať, že iba vďaka jeho mylnému presvedčeniu, že slovenská Nitra bola Pribinovým mestom).

   Podobne si Aventinus prispôsobil názov mesta Speculum Iuliense v Moesii (význam názvu je "odraz Juliusa" alebo "jaskyňa Juliusa") na Iulii Mons, ktoré nadobúda nový význam "Juliusova hora". Zmena názvu bola nutná z dôvodu aby v duchu latinizácie renesancie mohol zmeniť názov Olomouca na Iulii Mons a následne ho stotožniť s miestom nazývaným Speculum Julii.

   Aventinus používal naivnú metódu pri porovnávaní názvov miest v historických písomnostiach a jeho stotožnenie Brezalauspurcu s Bratislavou nemá žiaden racionálny základ. Takéto stotožňovanie názvov bez pevných a dôveryhodných argumentov nie je ničím iným ako romantizmom.

   Navyše, Aventinus bol prvým historikom, ktorý spochybnil záznamy o bitke pri Bratislave takisto ako Dümmler, ktorého Ratkoš považuje za renomovaného historika. Dümmler začal spochybňovať danú udalosť kvôli chýbajúcim zmienkam o hlavných aktéroch bitky v akýchkoľvek iných dobových písomnostiach.[94]

   Dümmlerovu dobre premyslenú argumentáciu môžeme doplniť tým, že záznam o bitke pri Bratislave je v Aventinusových písomnostiach z vojenského hľadiska nezmysel. V jeho zápise bavorská armáda napadla Maďarov v troch skupinách zoradených vedľa seba. Jedna časť armády postupovala pozdĺž pravého toku Dunaja, druhá pozdĺž ľavého toku a tretia časť sa plavila na lodi v smere toku. Toto je zaiste veľmi pôsobivý opis mohutnej armády, ktorý by však súčasne znamenal rozsudok smrti pre útočiacu armádu. Takéto zoskupenie by totiž umožňovalo maďarskej armáde v plnej sile postupne poraziť jednotlivé časti bavorskej armády, ktoré sa nemohli navzájom podporiť. Odhliadnuc od faktu, že úsek Dunaja medzi Mlynskou dolinou a hradom v Bratislave bol medzi pohorím a riekou sotva širší ako sto metrov. V prvej poznámke mojej práce Az Ősi Nyitra som napriek Petrovmu Ratkošovmu obvineniu uviedol Bratislavu ako hlavné mesto krajiny v zozname miest založených pred rokom 1000 ale teraz tento svoj omyl beriem späť lebo bitka pri Bratislave v roku 907 sa nemohla uskutočniť.

   Vďaka ďalším pripomienkam Petra Ratkoša sa moja pozornosť sústredila na skutočnosť, že tradičná viera v to, že Bratislava a Brezalauspurc sú totožné mestá sa nezakladá na historických faktoch. Vo svojom pôvodnom tvrdení som nespochybňoval to, že sa bitka uskutočnila ale miesto jej konania.

4. Benedeka Szőlősiho, autora Cantus Catholici, nemôžeme považovať za historika. V roku 1655 vydal hymnický zborník piesní pre slovenských katolíkov z Ostrihomskej diecézy a navyše kedykoľvek bolo potrebné prekladal maďarské hymny do praslovenkého jazyka.
   

   Som naozaj vďačný Petrovi Ratkošovi za to, že ma upozornil na ďalšiu osobu, ktorá patrí do skupiny ľudí, ktorí pátrali po stopách Veľkej Moravy v Pannonii a ako sme ukázali, Szőlősi si počínal správne lebo územie medzi riekami Sáva a Dráva, ktoré bolo súčasťou pôvodnej Pannonie, skutočne patrilo do Veľkej Moravy.[95]
   

   Samozrejme, namiesto Szőlősiho mohol Peter Ratkoš citovať skutočného historika, ktorý sa zaoberal Moravou, ak však bolo jeho úmyslom vôbec nejakého nájsť ešte pred Timonom. Mohol to byť napr. Petrus Razanus, ktorý počas vlády kráľa Mateja Huňadyho (maď. Mátyás Hunyadi) napísal Epitome Rerum Hungaricum. V tejto knihe píše, že Svätopluk bol Sarmat čím myslel, že sa jeho územie nachádzalo medzi riekami Dunaj a Tisa, od rieky Ipeľ až po sútok Drávy s Dunajom.[96]
   

   
   

5. Podľa Petra Ratkoša som pri písaní histórie o kráľovstve Kvádov citoval Andrása Alföldiho a (iba) čiastočne Oldřicha Pelikána. Pravdou je, že Alföldiho som citoval dvakrát a Pelikána desaťkrát!
   

   
   

6. Je príznačné, že Peter Ratkoš zdôrazňuje fakt, že nezanedbateľný počet pôvodného obyvateľstva, ktoré obývalo územie pred Avarmi, na tomto území zostalo naďalej ale súčasne odmieta pripustiť že by sa mohlo jednať aj o zbytky Longobardov. Tvrdí, že je nemožné aby zbytky Longobardov prežili až do 9. storočia. Ako však potom vysvetlí, že nitriansky biskup Wiching bol Ostrogót ak Ostrogóti opustili územie už v roku 489 tj. dávno pred Longobardami?
   

   
   

7. O nálezoch vo Výčapoch-Opátovciach.

   Peter Ratkoš predkladá tieto nálezy ako dôkaz toho, že Slovania sa na území vyskytovali pred Avarmi.
   

   Anton Točík, ktorý je objektívne slovenským archeológom a ktorého sme niekoľkokrát citovali, však v slovenskej historickej syntéze z roku 1971 o nálezoch z Výčapov-Opatoviec píše: "Otázka pôvodu podunajského typu nie je za dnešného stavu bádania riešiteľná ale zdá sa, že táto keramika v Karpatskej kotline má svoj pôvod už v náleziskách prešovského typu na východnom Slovensku v 4. a 5. storočí."[97] Preto tieto nálezy nedokazujú to čo by si Peter Ratkoš želal.
   

   
   

8. Franský cisár Ľudovít I. Pobožný (814-840) rozdelil provinciu Friaul (ktorú Ratkoš nazýva Furland) v roku 828.[98] Je pravdepodobné, že provincia bola opäť zjednotená markízom Berengárom (888-924). Dôsledok je, že je nepravdepodobné aby bola provincia v roku 865 predmetom delenia.
   

   
   

9. Poloha údajného ostrova "Starduna" (tj. Starý Dunaj), odhliadnuc od toho či už bol na severe alebo na juhu od Püspöki, nebola rozhodujúcim faktorom pri premiestnení hlavného toku Dunaja ako ani otázky či sa Žitný ostrov nachádzal pod alebo nad Dunajom preto lebo v predmetnom dokumente sa neuvádza Star- alebo Star(á)Duna ale Scar Duna tj. Szár Duna vo význame lysý ako napr. Szár László - Laco Lysý.[99]
   

   
   

10. Peter Ratkoš ma obvinil z nekonzistentnosti. Tvrdí, že som napísal, že Mojmír ustanovil Pribinu panovníkom Nitry. Predmetné miesto sa nachádza na str. 130 v Az Ősi Nyitra. Žial, tak ako sa často stáva, prehliadol dôležitú vetu: "Tradičný výklad spája Pribinu so slovenskou Nitrou." O niekoľko riadkov neskôr kladiem otázku: "Sme si istí, že to bola práve Morava kam Pribinova Nitra patrila?"
    

    
    

11. Gyula László, profesor archeológie na Univerzite v Budapešti, zreteľne vo svojej známej práci uvádza "A kettős honfoglalásról"[100] tj. že zakladá svoje pozorovania na archeologických nálezoch a nie na kronike Simona Kézaia ako tvrdí Peter Ratkoš.
    

    
    

12. Nielen bavorský geograf presvedčil Győrgy Szklenára v roku 1784, profesora Imre Bobu v roku 1971 a mňa v roku 1979 o tom, že sa Veľká Morava nachádzala na území Sirmia ako by chcel Peter Ratkoš tvrdiť ale presvedčil nás dlhý zoznam dobových údajov vrátane presných geografických máp. Približne 23 z týchto historických zdrojov som prezentoval na konferencii, ktorá sa konala 25. marca 1977 a ktorej sa Peter Ratkoš takisto zúčastnil ale samozrejme nebol veľmi nadšený z toho čo si musel vypočuť. (medzičasom som publikoval zoznam dôkazov vo forme krátkej štúdie "Nagymorávia fekvése" (O polohe Veľkej Moravy), ktorá sa objavila v niekoľkých vydaniach. Pozri obsah kapitoly VI.)

    
    

13. Veľká Morava, ktorá ešte nebola pokresťančená je totožná s krajinou Svätopluka a Rastislava. Rastislav žiadal o vyslanie vierozvestcov aby skonvertoval poddaných.
    

    
    

14. Spustošená krajina, ktorú spomína Orosius, sa nenachádzala medzi riekami Dunaj a Tisa ale skôr medzi riekami Dráva a Sáva preto lebo ju Orosius umiestňuje medzi Karantániu a Bulharsko.
    

    
    

15. V prípade Nitry by sme mali hovoriť o súvislom osídlení nielen od obdobia Veľkej Moravy ale od začiatku obdobia Keltov.
    

    
    

16. Rehoľné meno svätého Svorada (lat. Zoerardus) bolo András (Andrej). Z pohľadu stručnej histórie Nitry je nepodstatné ako sa jeho meno vyslovovalo v 11. storočí.
    

    
    

17. Som prekvapený z názoru Petra Ratkoša na svojich kolegov výskumníkov. Ohľadom výsledkov Imre Bobu, profesora na Štátnej univerzite vo Washingtone, uvádza: "úplne chybné hypotézy". Napriek tomu však od publikovania knihy Imre Bobu v roku 1971 za uplynulých 7 rokov nebol schopný vyvrátiť žiadne z jeho tvrdení![101]
    

    
    

>>Niektoré body, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýli ︽Obsah

---

[92] Pod Pannoniou za vlády Justinius I myslíme pôvodnú Pannoniu Secunda a Civitas Bacensis. Posledne uvedené označuje pôvodné panstvá Bács, Bodrog a Csongrád. Pre historické zdroje týkajúce sa geografických údajov o Nitrave pozri časť II bod 6 v mojej práci o polohe Veľkej Moravy. (Bibliografické údaje sa nachádzajú v časti č. VI. hneď za úvodom).

[93] "Bellum pessimum fecit ad Brezalauspurc IIII nonas lulii." - Annal. Iuvavenses Max. ad annum 907. – MMFH. I. 131.

[94] DÜMMLER, E.: Geschichte des Ostfränkischen Reiches 1888. III. 548. Ortvay nedokázal vyvrátiť argumentáciu Dümmlera. Cf.ORTVAY T.: Pozsony város története (História mesta Bratislava) I. 60

[95]

[96]

[97] SLOVENSKO I. – DEJ 165

[98] ANNALES REGNI FRANCORUM ad annum 828 - MMFH. I. 52.

[99] Stará Duna - vo význame Starý Dunaj - bolo údajné stredoveké slovanské pomenovanie úseku Dunaja medzi Podunajskými Biskupicami a Dunajskou Lužnou vychádzajúce z chybného čítania dokumentu. Tento omyl je pripisovaný Gusztávovi Wenczelovi z roku 1862 (AUO. III. 28). V jeho zbierke dokumentov sa nachádza prevod práv opáta Pannonhalma z roku 1262 (Phalmi rendi lt. Capsa. 43. V.), v ktorom čítame v súvislosti so spomínaným názvom: "quandam insulam Stara Duna vocatam. . ." Tieto údaje boli prevzaté slovenskou historiografiou a históriou lingvistiky. Pongrác Sörös už v roku 1903, v čase nového vydania kritického dokumentu, poukázal na paleografické problémy vo Wenczelovom porozumení textu. (PRT. II. 320. No. 55.) Poukazuje na to, že slovo Stara sa v dokumente nenachádza. Na jeho mieste je kratšie slovo, ktoré identifikoval ako Star aj kvôli tomu lebo nebol úplne mimo vplyvu Wenczela. Aj keď je Sörösova verzia bližšie k originálu, stále nie je správna. Experti na stredoveké dokumenty sú si veľmi dobre vedomí toho, že v dokumentoch z 13. storočia a iných písomnostiach je kurzíva - c - totožná s písmenom - t -. Správna verzia závisí od kontextu. Wenczel neporozumel kontextu a tak zmenil text na Stara. Sörösova korekcia - Star-Duna - takisto nedáva zmysel. Preto sme začali skúmať neskoršie písomnosti týkajúce sa toho istého ostrova, v ktorých je použitý odlišný spôsob písania - c - a - t - aby sme mohli definitívne vyriešiť tento problém. Nakoniec sme sa dopracovali ku kapitole o Pozsony note o. lt. 33-2-5 v dokumente z roku 1421 s názvom 'Insula Sarduna'. Na základe geografických údajov z dokumentu, meno ostrova prináleží ostrovu uvedenom v dokumente z roku 1262. Predmetný ostrov bol Sarduna. Okamžite vyvstala otázka či v latinskom dokumente z roku 1421 výslovnosť 's' zodpovedá maďarskému 's' alebo 'sz'. S pomocou dokumentu z roku 1262, v ktorom sa nachádza písané 'sc' a dokumentu z roku 1421 obsahujúcom písané 's', vieme s istotou, že jeho správna výslovnosť je 'sz'. Toto 'sc' obaja Wenczel aj Sörös nesprávne interpretovali ako 'st'. 'sc' je ale viac podobné 'sz' ako je možné vidieť pri mnohých maďarských archaizmoch ako napr. scerelmetes, scegin, ktoré vyslovujeme szerelmetes, szegin (PAIS: Ősmagyar olvasókönyv 70) a v 13. storočí bolo používané namiesto 'sz'. Názov 'Scar Duna' vyslovovaný ako 'Szarduna' je už omnoho zrozumiteľnejší. Slovo 'szar' tak ako sme uviedli v texte v pôvodných písomnastiach znamenal 'lysý', 'pustý', napr. Szárhegy (hora bez stromov), Szár László(Laco bez vlasov) apod. Szár Duna bol preto názov ramena Dunaja alebo v našom prípade meno ostrova uprostred Dunaja, ktorý bol bez kríkov a stromov. (pre ďalší význam slova 'szár' pozri Kálmán Béla: Nevek világa. Budapest 1973. 159 a FNEtSz 596). Výslovnosť Stará Duna pre písané spojenie Scar Duna je chybná a výsledkom silenej interpretácie textu a preto je aj neudržateľná.

[100] AÉ Budapest 1970. 161-190

[101] Peter Ratkoš rozšíril svoje nepravdivé tvrdenia prostredníctvom bulvárnych časopisov spôsobom akoby Imre Boba a tí, ktorí s ním súhlasia nemali oporu v dobových historických zdrojoch ale iba v neskorších menej dôveryhodných záznamoch. Príkladom môže byť jeho článok, ktorý sa objavil v Bratislavskom večerníku 8. januára 1982 na strane č. 8 s presvedčivým názvom: "Veľká Morava bola na našom území. Presvedčivé argumenty proti názorom pseudovedcov".

Sila faktov / O dvoch dôležitých sporných otázkach

1. Je správne považovať Moravu za centrum periodizácie dejín ?

Pred niekoľkými rokmi slovenská historiografia zaviedla novú metódu periodizácie dejín, ktorá je spomínaná aj v Petrovom Ratkošovom texte. Aj kvôli tomu som považoval za potrebné zmieniť sa o tejto téme. Podstatou novej metódy periodizácie je, že historické udalosti stredovekej strednej Európy sú rozdelené dvomi časovými hranicami a súhrne označené ako Veľkomoravské obdobie. Obdobie Veľkej Moravy je preto rozdelené na tri dôležité obdobia:

"Rané obdobie Veľkej Moravy"

ktoré sa podľa slovenskej historiografie začína koncom sťahovania národov na začiatku 6. storočia

"Obdobie Veľkej Moravy"

ktoré sa začína rozpadom Avarského kaganátu v Európe a končí bitkou pri "Bratislave" (presnejšie Brezaulauspurcu) (tj. 796-907). Toto obdobie môže byť ďalej zúžené na obdobie od vyhnania Pribinu (okolo roku 833) po smrť Svätopluka (894) teda celkovo na šesť dekád.

"Neskoré obdobie Veľkej Moravy"

ktoré sa začína bitkou pri Brezaulauspurcu a končí korunováciou kráľa Štefana (tj. 907-1000)

V žiadnom prípade by sme nechceli upierať slovenskej historiografii právo nazývať určité obdobia názvami, ktoré sú vhodnejšie z jej uhla pohľadu. Pripomienka sa týka použitia novej terminológie, ktorá zapríčiňuje to, že významné obdobia európskej ako aj lokálnej histórie sa úplne vytrácajú.

Vrámci Karpatskej kotliny je možné nazývať celé 9.storočie obdobím Veľkej Moravy. Samozrejme, bezpochýb by sme pri troche snahy našli všeobecnejšie a vhodnejšie pomenovanie. Avšak názov "Rané obdobie Veľkej Moravy" je úplne nevhodný pre označenie Avarského kaganátu, ktorý existoval v období medzi rokmi 567 a 796/805 na území Karpatskej kotliny. Podobne názov "Neskoré obdobie Veľkej Moravy" je nevhodné označenie pre obdobie príchodu Maďarov do domoviny a budovanie vlastného štátu (medzi 894 a 1000). Štyri roky z histórie budovania Českého štátu kedy Moravania boli závislí na Čechoch nás ešte neoprávňuje nazývať ich "obdobím". V tom čase bolo založenie českého rodu Přemyslovcov významnou hybnou silou historických udalostí.

Vhodnejšie označenie historických období v Karpatskej kotline by preto bolo nasledovné: Avarské obdobie, Veľkomoravské obdobie, Príchod Maďarov do domoviny alebo Obdobie Arpádovcov apd. Názvy takýchto "období" objektívne odrážajú historické udalosti ale z celkového pohľadu európskej histórie stále zostávajú nevhodné.

2. Otázka presnosti štatistických údajov v posledných dvoch slovenských historických syntézach (1961 a 1971).

Vyššie spomínaná nová slovenská periodizácia dejín nie je iba prezentáciou povrchnosti ale demonštráciou úsilia o zmenu pohľadu vedeckého výskumu na históriu v jej samotných základoch. Neustály dôraz kladený na Veľkú Moravu ako centrum výskumu minimalizuje v očiach verejnosti dôležitosť iných historických udalostí a navyše má negatívne dopady na výskum samotný. Keďže sme o konkrétnych negatívnych dopadoch už písali v časti II. bode 3, teraz, tj. v tab č.4, uvedieme iba údaje zo syntéz z rokov 1961 a 1971, povšimnutiahodné štatistiky a ich porovnanie.[91]

Pri skúmaní štatistík zo spomínaných syntéz musíme s určitosťou začať pri merateľných veličinách. Tieto veličiny sa týkajú dĺžky obdobia v rokoch, ktoré predmetné národy strávili na území Karpatskej kotliny. Je výhodnejšie začať práve porovnaním týchto období lebo poskytuje minimálny priestor pre nesúhlas. Vo výsledkoch nebudú veľké rozdiely dokonca ani vtedy ak by sa niektorí výskumníci rozchádzali v názore na dĺžku osídlenia územia jednotlivými národmi. Druhý merateľný faktor je čas, ktorý by sme radi strávili predstavovaním predmetných národov. Keďže by sme radi zamerali našu pozornosť na historickú diskusiu, úmyselne prehliadneme archeologické údaje pri skúmaní štatistík syntézy z roku 1971.

Údaje z tab č.4 jasne poukazujú na to, že v období medzi vydaním oboch slovenských syntéz, nastal nezanedbateľný pozitívny pokrok na poli historického výskumu. Toto je azda najviac viditeľné najmä v menšom dôraze kladenom na obdobie Veľkej Moravy. V roku 1961 bola dĺžka obdobia nadhodnotená o 1446.9% čo predstavuje 15 násobok skutočných údajov. V roku 1971 odhad klesol na 1125.7% tj. na 11 násobok. Nesúlad s odhadmi a historickými údajmi zostáva však naďalej veľmi vysoký čo je zjavné najmä na území kde si slovenskí historici želajú vidieť stopy osídlenia Slovanov!

Nasledujúce tabuľky si kladú za úlohu skoncentrovať pozornosť čitateľa, ktorému by mali byť predmetné otázky už objasnené, na obdobie staroveku a raného stredoveku a upriamiť jeho pozornosť dobudúcna. Tabuľky ponúkajú prehľad pomerov období osídlenia Karpatskej kotliny Hunmi, Avarmi, Germánmi a Veľkomoravanmi.

tab č.4

1. dĺžka obdobia ovládnutia Karpatskej kotliny štátotvorným národom

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
od	21	406?	489	379	568	833	21
do	406-489*	489	568	454	805	894	894
počet rokov	385-468	83	79	75	237	61	873

* Kvádi pod vládou Hunov od roku 406.

2. počet riadkov venovaným histórii národov v syntézach

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
1961	20	12	-	5	22	1271	1330
1971	373	52	5	31	43	1462	1966

3. údaje v percentách

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
1961	1.5	0.9	-	0.3	1.6	95.5	100
1971	18.9	2.6	0.2	1.5	2.1	74.3	100

4. podiel období ovládanutia Karpatskej kotliny v percentách

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
	41.8	9.0	8.5	8.1	27.5	6.6	100

5. nadhodnotenie v percentách

	Kvádi	Góti	Longobardi	Huni	Avari	Veľkomoravania	Spolu
1961	3.5	10.0	-	3.7	5.8	1446.9	-
1971	45.0	29.0	2.3	18.5	7.6	1125.7	-

>>Menej dôležité otázky (17 bodov) ︽Obsah

---

[91] bibliografické údaje syntéz viď. poznámku č. 11

Sila faktov / V súvislosti so stredovekou Nitrou

Chvíľu som v súvislosti s pripomienkami Petra Ratkoša rozmýšlal o tom či bolo naozaj nevyhnutné pridávať poznámky do časti III v mojej práci "Az Ősi Nyitra". Väčšina jeho pripomienok by si totiž vyžadovala priestor pre dlhšiu odpoveď ako moja krátka história Nitry vôbec mohla poskytnúť. Takisto pripomienkuje niektoré veci, ktoré som nikdy neuviedol. Napriek tomu, niektoré z nich je dobré spomenúť.

1. Ktoré témy nepatria do histórie Nitry?

Podľa môjho názoru, nasledujúci zoznam obsahuje témy, ktoré by chcel Peter Ratkoš do histórie zahrnúť: História založenia opátstva v Hronskom Beňadiku, majetky dynastie Arpádovcov a úloha správcov hradu v štáte. Každá z týchto tém by si vyžiadala prácu minimálne tak dlhú ako tri kapitoly "Az Ősi Nyitra". Z uvedených dôvodov som nemohol písať o verejnej správe mesta, histórii opátstva na Zobore a histórii dekanátu svätého Emmeráma. O čom som mohol písať? Iba o meste, ktoré sa postupne odčlenilo od sídla správcu a postupne sa stalo samosprávnou komunitou so súdom.

Zámok rodu Thurn und Taxis a opátstvo sv. Emmeráma v Regensburgu

2. Nepravdivé obvinenia

Peter Ratkoš ma obviňuje z tvrdenia, ktoré je opačné ako to, ktoré som uviedol. Podľa neho som napísal, že do mesto Nitra a jeho okolia "sa vrátil život iba s príchodom prisťahovalcov (myslené Maďarov)". Ja som vpodstate uviedol, čo by ho malo potešiť, že by nebolo historicky správne z mojej strany tvrdiť, že súvislosť slovanského osídlenia bola prerušená v 10.storočí.[87] Ak je jeho námietka nesprávna, potom by aspoň jeho obvinenie malo byť čestné!

3. Aká je pravda o nápise na minci Breslawa Civitas?

Škoda, že vedomosti Petra Ratkoša o numizmatike sú ohraničené iba územím Uhorska. Ak by poznal históriu nápisu (P)REZLAWA CIVITAS na minciach, potom by určite vedel, že tieto mince boli falošné, vyrobené za hranicami ako pokus okopírovať známe platidlo kráľa svätého Štefana za účelom ich použitia mimo Karpatskej kotliny. Preto lokálna literatúra súvisiaca s (B)RESLAWA CIVITAS, ktorá by rada navodila dojem, že Pozsony sa v XI. storočí nazývala Bratislava, zostáva naďalej v kategórii rozprávok, bájí a mýtov.[88]

4. Aký je rozdiel medzi káliz a száznagy?

Je prekvapujúce, že Peter Ratkoš, odborník na stredovek, nevidí rozdiel medzi funkciou káliz a száznagy. Káliz bol kráľovský pokladník. Písomnosť pochádzajúca z roku 1111 z opátstva na Zobore jasne uvádza: "Porcus, qui tunc centurio erat" - (Porcus, ktorý bol vtedy centúrion (száznagy)).[89] Centúrióni, tak ako sa zhodli Matúš Kučera a György Györffy, boli velitelia vyšších kráľovských správcov, úradníkov a vyberačov daní, ktorí boli rozdelení do skupín po 100 v desiatkovej číselnej sústave.[90] Centúrión preto nebol nadriadený káliza, ako Peter Ratkoš uvádza, ale v danom kontexte dozorca nad stovkou platiteľov dane v Nitre. Toto však nevylučuje možnosť, že centúrión Porcus, potom ako si splnil svoju povinnosť, mohol ďalej vystupovať ako káliz!

5. O Peregrinusovi, prvom známom sudcovi v Nitre.

Peter Ratkoš uvádza, že som sa nezmienil o mestskom sudcovi Peregrinusovi. Žiaľ, vyzerá to tak, že nečítal moju prácu: Az Ősi Nyitra lebo vo štvrtom odstavci na strane 137 v 12 riadkoch uznávam prínos Peregrinusa, ktorý mal dôležitú úlohu udržať právo v meste v čase keď sa mesto stávalo nezávislým.

6. Bez dôkazu neexistuje dôvod na argumentáciu.

Ratkoš bez dôkazu tvrdí, že bazilika Svätého Emmeráma sa nenachádzala v dolnom hrade a preto bola v meste.

7. Založenie nitrianskej diecézy.

V mojej krátkej práci som dostatočne vysvetlil okolnosti týkajúce sa druhého založenia nitrianskej diecézy, tj. obdobie Arpádovcov. Poukázal som takisto nato, že je veľmi ťažké nájsť zhodu v názoroch na čas vzniku. A to je dôvod prečo Peter Ratkoš namieta, že diecéza bola založená počas vlády Svätého Ladislava (1077-1095). Okolo roku 1100, kráľ Koloman zvaný Učený, v kapitole 22 svojej Knihy zákonov I. kategoricky uvádza, že Nitra v danom čase bola iba veľkým dekanátom, tvrdenie, ktoré by mal Peter Ratkoš vyvrátiť a zjavne tak nespravil. Preto je jeho námietka neoprávnená a takisto zbytočná keďže som sa predtým zmienil aj o takomto názore.

8. Gáň a Biskupova dedina, ktorá sa stala Dolnou Stredou.

Gáň a Villa episcopi (význam: biskupova dedina, püspök falva alebo Püspöki) - v protiklade s tvrdením Petra Ratkoša - nebola jedna dedina ale dve oddelené dediny. Toto je takisto evidentné z texu dokumentu, ktorý uvádza, že na hranici "de villa Gan in villa episcopi", medzi dedinou Gáň a biskupovou dedinou bol v nejakej priehlbine rybník, ktorý sa volal Cipikas. Dokument uvádza, že Gáň patril hradu Hlohovec, odkiaľ je meno majiteľa pozemkov biskupovej dediny zjavné z názvu dediny a iné vysvetlenie neexistuje.

V dokumente o majiteľoch zoborského opátstva z roku 1113, zmienka o dedine spomínanej ako susedná k dedine Gáň, Villa episcopi - Biskupova dedina - zostáva až doteraz nejasná. Oficiálne dokumenty doteraz uvádzali, že bola časťou dediny Gáň. Peter Ratkoš iba opakuje tento známy názor. Ja som rozpoznal neudržateľnosť tohto tvrdenia v čase písania Az Ősi Nyitra a to je aj dôvod prečo som ju považoval za samostatnú dedinu. Vtedy som však ešte neodpovedal na otázku, ktorému biskupovi dedina patrila a kde sa nachádzala.

Vďaka pripomienkam Petra Ratkoša som však začal podrobnejšie skúmať geografické hranice dediny Gáň. Vtedy som si všimol, že Gáň je susednou dedinou dnešnej Dolnej Stredy vo vzdialenosti 12km. Táto dedina bola dávnym majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. Avšak jej názov, ktorý označuje deň konania trhu, nemôže pravdepodobne pochádzať zo skoršieho obdobia ako sú posledné tri desaťročia 12. storočia a pravdepodobnejšie označuje zvyk zo začiatku 13. storočia. Teda v čase kedy bol napísaný dokument z roku 1113, ktorý spomína založenie obce, táto obec ešte nezískala právo usporiadavať trhy, od ktorých sa mohol odvodiť jej neskorší názov. V dokumente je iba zmienka o tom, že majiteľom dediny je ostrihomský arcibiskup v latinčine - villa (archi) episcopi. Dedina sa mohla premenovať na Szerdahely až potom ako získala právo usporiadavať trhy počas stredy. Preto môžeme oprávnene tvrdiť, že dedina nazývaná Biskupova dedina, spomínaná v listoch biskupského opátstva z roku 1113 bola tá istá dedina, ktorá bola ostrihomskému arcibiskupovi neskôr známa ako Vágszerdahely (Dolná Streda).

>>O dvoch dôležitých sporných otázkach ︽Obsah

---

[87] Az Ősi Nyitra... Irodalmi szemle, 1976. 133-134

[88] Cf.: GYÖRFFY GYÖRGY: István király és műve. (Kráľ Štefan a jeho práce) Gondolat, Budapest 1977. 340. A szakirodalom 567.

[89] MARSINA RICHARD: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tom. I. Bratislava 1971. 63. old. 35. sor

[90] KUČERA, MATÚŠ: Desatinná a stotinná organizácia obyvateľstva.... Historické štúdie XI. (1966) 70-71. a GYÖRFFY GYÖRGY: A tizes és százas szervezet. (Organizácia podľa desiatkovej sústavy) MTA. II. Oszt. Közl. 22 (1973) 57-64. a Ibid.: István király és műve (Kráľ Štefan a jeho práce) cf. (Footnote 88.) 454