pondelok 26. júla 2010

Sila faktov / Kde bolo sídlo sufragána provincie Avarov? (Kirchbach/Vetvár - Podunajské Biskupice)

Na túto otázku som už odpovedal pred desiatimi rokmi. Po vzatí do úvahy dokumenty z rokov 833 a 836, ktoré uvádzam vyššie v bode č.4 a umiestnenie pôvodného koryta rieky Dunaj, som dospel k záveru, že sídlo sufragána (pomocného biskupa) Anno a jeho nasledovníkov bolo v Podunajských Biskupiciach (Pozsony Püspöki) na Žitnom ostrove. Počas existencie Avarskej provincie sa miesto nazývalo v nemčine Kirchbach ale Avari ho pravdepodobne nazývali Vetvár.[76] Názor, ktorý som vyslovil pred 10 rokmi som nezmenil.

Peter Ratkoš nazýva tento môj názor na sídlo pomocného biskupa Avarov "chybným". Napriek svojim tvrdeniam nedokáže vyvrátiť fakty, ktoré sa objavili na mapách rieky Dunaj a ktoré sú kľučové pri zodpovedaní tejto otázky. V otázke, či sa sídlo pomocného biskupa Avarov nachádzalo na území Biskupíc (Püspöki) alebo nie, je rozhodujúcim faktorom poloha hlavného toku Dunaja v danom čase, ktorý sme preskúmali v bode č.1.

Odkedy som písal o histórii Püspöki, objavilo sa mnoho ďalších faktov, ktoré podporujú teóriu, že Kirchbach/Vetvár a Püspöki sú identické. Cirkevné ako aj svetské spoločenstvá sa ochotne usadzovali na rímskych ruinách kde mali ľahký prístup k stavebnému materiálu. Z veľkého množstva príkladov uvediem iba jeden - založenie diecézy v Salzburgu (Soľnohrad). Zakladateľ salzburskej diecézy bol Hrodbert, biskup z Worms, ktorý získal o Salzburgu informáciu, že na mieste sa "... v dávnych časoch nachádzali veľkolepé budovy obklopené lesmi, ktoré sú polorozpadnuté"[77] a to bol aj dôvod prečo sa na danom mieste rozhodol založiť novú diecézu.

Existenciu rímskeho osídlenia na území, ktoré sa neskôr nazývalo Pozsonypüspöki, sme preukázali už v roku 1968 v čase keď sme písali o histórii tohto obchodného mesta. Od publikovania monografie sa objavil ďalší dôležitý nález, ktorý dokazuje existenciu osídlenia - odtlačok vojenskej pečate nájdený v roku 1970. Text na pečati znie: "...Cohors II. Italicorum Voluntariorum" a znamená "...2. kohorta italských dobrovoľníkov". Tento nález definitívne dokázal existenciu osídlenia na mieste Püspöki z čias Rímskej ríše lebo "Cohors II. Italicorum Voluntariorum" vylučuje možnosť, že sa tak udialo neskôr.

Žiaden podobný nález sa nenašiel v susednej Gerulate (Rusovce) alebo Carnuntum - hlavnom meste Pannonie Prima. Poznámky o tomto okrajovom území a jeho vojenských poctách sa takisto nachádzajú v "Notitia dignitatum". Podľa "Notitia", okrem cesty medzi Carnuntum a Brigetio, ktorá prechádzala cez Arrabona (Győr), existovala ďalšia cesta, ktorá sa tiahla v blízkosti hranice na severe cez dve vojenské základne v Carabensis a Arelatis. Jedna zo základní bola stotožnená s Püspöki na Žitnom ostrove a druhá s miestom Okoč nachádzajúcom sa takisto na Žitnom ostrove. Otázka týchto základní z rímskych čias nachádzajúcich sa na hraniciach biskupstva (maď. püspöki) je ďalej objasnená sídlom pomocného biskupa, ktorý bol vyslaný k Avarom.

Zvolil som si tradičný spôsob ako dokázať, že Kirchbach-Vetvár, ktorý bol sídlom pomocného biskupa je totožný s Püspöki kvôli tomu, že spojitosť je oveľa názornejšia. Pred 10 rokmi som pre dôkaz miesta sídla pomocného biskupa použil iba žiadosti Pilgrima, biskupa z Passau. Neskôr som použil prácu biskupa Madalwina, ktorý bol na území pôvodnej Avarskej provincie dokonca 4 roky po príchode Maďarov do domoviny v roku 896 n.l. a ktorý bol žijúcim svedkom a zástupcom Cirkvi v danom čase. Preto je veľmi pravdepodobné, že Ostrihomská diecéza, ktorá bola založená okolo roku 1000 n.l. právoplatne zdedila toto veľké územie.

Peter Ratkoš sa takisto pokúša zavádzať čitateľa tým, že prvá písomná zmienka o názve Püspöki je z roku 1262. Uvádza, že názvy končiace na -i boli zavedené až v 13. storočí. V tomto prípade sa Peter Ratkoš odvoláva na prekonané výsledky práce Istvána Kniezsu. Očividne odmietol vziať do úvahy výsledky Gyula Kristo, ktorý vo svojej kritike uviedol nové fakty, na základe ktorých môžeme tvorbu názvov končiacich sa na -i datovať na koniec 10. storočia.[78]

Kľúčovým pri identifikácii Kirchbachu a Püspöki je lokalizácia majetku Teodericusa z roku 833. Pri určení miesta tohto majetku existuje u väčšiny výskumníkov vzácna zhoda, dokonca vrátane Petra Ratkoša. Majetok sa nachádzal medzi Götzendorfom a Gattendorfom (v susedstve Püspöki na západnej hranici v Rusovciach) medzi riekami Dunaj a Lajta.[79]

Podľa dokumentu z roku 836 n.l. sa Kirchbach nachádzal na východe od majetku Teodericusa a siahal až k mohylám. Na území sa nachádzal kamenný kostol. Darované majetky siahali od Kirchbachu smerom k majetku Teodericusa a potom ďalej pozdĺžne až ku Cumenbergu alebo Viedenskému lesu. V súvislosti s Kirchbachom zostaneme pri tvrdeniach uvedených na stranách 54-55 Histórie obchodného mesta Püspöki, ktoré môžeme dokonca doplniť ďalšími dvomi pozitívnymi správami:

Poprvé, Magda Pichlerová vo svojej archeologickej správe z roku 1969 konečne objasnila otázku o mohylách spomínaných v dokumente. Navzdory lokálnemu presvedčeniu, mohyly nachádzajúce sa v Nových Košariskách boli používané pri pohreboch už od obdobia staršej doby železnej a najvýznamnejšie z nich sa nachádzajú na území východne od Álp. Tieto mohyly, dokonca už pri archeologickom odkryte, boli veľmi nápadné a do očí bijúce[80] preto môžeme pripustiť, že pochádzajú z 9.storočia a prinášajú určitú geografickú informáciu o Kirchbachu.






Podruhé, dokument z roku 836 n.l., aktualizovaný v 10. storočí, uvádza sto obydlí ako dar. Ak pripustíme, že sa dedina v 10. storočí skladala z 3 až 6 obydlí potom dar pozostával z 15 až 33 skupín obydlí tj. dedín. Dnes by nebolo jednoduché preukázať existenciu iba daného počtu dedín na predmetnom území preto môžeme definitívne predpokladať, že populácia v danej dobe bola väčšia. Ak zoberiem do úvahy všetky dôkazy, pravdepodobnosť, že Kirchbach-Vetvár a Pozsonypüspöki sú identické sa za posledných 10 rokov neznížila ale zvýšila.

>>Boli Avari gramotní ? ︽Obsah


[76] PÜSPÖKI NAGY P.: Püspöki mezőváros... 50-60.

[77] "...ubi antiquis temporibus multa fuerunt mirabiliter constructa aedificia, et tunc paene dilapsa silvisque cooperta." - CONVERSIO ... Cap.1. – MMFH III. 295

[78] KRISTÓ GYULA.: Szempontok korai helyneveink történeti tipológiájához. (Pohľad na historickú typológiu skorých názvov miest)

[79] MMFH. III. 32 a RATKOŠ: Pramene... 1964. 160

[80] PICHLEROVÁ MAGDA: Nové Košariská (Misérd) Kniežacie hroby zo staršej doby železnej Bratislava, 1969. Cf.: mapa na str. 9 a fotografie mohýl na str. 47 a 48.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov