Vyššie sme sa zmienili o novom smere, ktorým sa vydala slovenská hitoriografia a historici, konkrétne z roku 1964, ktorý určil príchod Slovanov na územie Karpatskej kotliny v ranom období - dokonca pred príchodom Avarov - a úlohu danú archeológom nájsť dôkazy. Výsledky, ktoré táto predpojatá teória a archeologický program majú priniesť sú viac ako otázne. Vo
, archeológovia Nándor Kalicz a Pál Raczky, odmietli podobné predpojaté hypotézy ako neudržateľné s nasledovným slovami:
V polovici 60-tych rokov slovenskí archeológovia pristúpili na úlohu, ktorú im zadali ich kolegovia historici. Už predtým však vylúčili zo svojho záujmu archeologické nálezy nezávislých kultúr z okolia Prešova a povodia Dunaja. Z uvedených kultúr, prešovská kultúra je staršia a archeológovia sa hypoteticky domnievajú, že keramika nájdená v povodí Dunaja s ňou súvisí. Obdobie oboch kultúr bolo datované do 4. a 5. storočia. Ďalším záverom je, že ich nahradila v 6. a 7. storočí pražská kultúra. V súvislosti s "prešovským" typom kultúry, Točík úprimne priznáva, že "V doterajších nálezoch prešovského typu niet ešte dostatočný počet záchytných bodov na dokázanie kontinuity s najstaršími bezpečne slovanskými pamiatkami z tejto oblasti, predpokladanej niektorými autormi."[24]
O kultúre, ktorej územie a obdobie je doložené archeologickými dôkazmi by sme však hneď nemali predpokladať, že je slovanská iba preto, lebo je menej rozvinutá ako longobardská, kvádska alebo gótska. Majú snáď slovenskí archeológovia dostatok poznatkov, našli dostatok nálezov charakteristických pre Germánov? Je ich metóda spoľahlivá? Fakt, že príklady prešovskej kultúry môžu byť nájdené aj mimo Karpát ešte nepoukazuje na rovnaký etnický pôvod. Góti, ktorí boli východogermánskym kmeňom, takisto prišli z rovnakého územia ako prešovská kultúra. Preskúmali snáď slovenskí archeológovia okolie Kaspického mora a pohoria Ural podľa rovnakých kritérii podľa akých skúmajú vlastné územie? Archeológovia by mali rozpoznať fakt, že Kvádi, Herulovia, Góti, Rugiovia a Longobardi boli kultúry germánskeho typu aj keď sa nálezy jednotlivých kultúr od seba líšia. Ak by sme mohli dokázať, že v povodí rieky Váh od obdobia konca Rímskej ríše až do 6. storočia n.l. existovala prevládajúca kultúra, tak by sa malo predpokladať, že jej početné historické pozostatky boli nálezmi ľudí, ktorí tam žili pred príchodom Germánov. Až po vylúčení možnej existencie takéhoto typu ľudí a Germánov by sme mali uvažovať o prípadnom výskyte novej skupiny ľudí!
Archeologické nálezy ako také nevedia rozprávať. A teda iba na základe konkrétnej archeologickej vykopávky nie je možné určiť či je jej pôvod germánsky, slovanský alebo avarský. Archeológovia takúto spojitosť môžu urobiť iba na základe dostatočne dôveryhodných dobových písomných zdrojov.
Pokiaľ nezačneme systematicky skúmať historické písomnosti, či už na Slovensku alebo v strednej Európe, nebudeme mať dostatočné objektívne dôkazy pre spojitosť "prešovskej", "podunajskej" alebo inej kultúry s konkrétnou etnickou skupinou ľudí. Navyše, vzhľadom na súčasné historické poznanie, ktoré vychádza z doposiaľ odhalených skutočností, je len veľmi málo pravdepodobné, že sa odrazu objavia nové prekvapivé dôkazy - pre Slovanov skutočne neexistovala žiadna reálna možnosť usadiť sa v Karpatskej kotline pred vznikom Avarskej ríše.
Vzhľadom k uvedenému si musíme položiť inú otázku. Prečo taký známy slovenský archeológ akým je Anton Točík, o ktorého kvalitách ako historika sme už presvedčení, pripúšťa fakty, ktoré sú v rozpore s historickými zdrojmi kvôli tomu aby dokázal teóriu skorého príchodu Slovanov?
Odpoveď je jednoduchá: slovenskí archeológovia nemajú k dispozícii kompletné oficiálne historické písomné zdroje zo stredoveku. Historické dokumenty, ktoré boli doteraz publikované, poskytujú o etnikách žijúcich na slovenskom území v období sťahovania národov len skreslené číselné údaje. Uvedený stav nebola schopná odstrániť ani posledná syntéza. Závery archeológov sú potom ovplyvnené skresleným historickým pohľadom. Iba toto môže odôvodniť prečo sa nasledujúca veta objavila v syntéze z roku 1971: "rok 568. znamená koniec prechodného obsadenia juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi."[25]. Vskutočnosti však toto "prechodné" obsadenie skončilo až po 547 rokoch! Počas celého tohto obdobia sa iba Longobardi zdržali na území 79 rokov čo je o 18 rokov viac ako obdobie trvania Veľkej Moravy![26]
Ak chceme dokázať tvrdenia týkajúce sa dĺžky osídlenia územia jednotlivými etnikami z predchádzajúceho odstavca, nemali by sme prehliadnuť poslednú slovenskú syntézu z roku 1971 (viď. tab I.)[27] Z tabuľky je evidentné, že pomery nie sú realistické. Aj keď Góti, Longobardi a Huni žili na území Karpatskej kotliny v rovnakom čase, slovenskí historici im priradili pomery v rozpätí 0.2 - 2.6% z celkového času strávenom na území (v priemere 1.4%). Autori syntézy uviedli, že obdobie Veľkej Moravy sa podielalo na celkovo uvažovanom období 74.3%, kým Avarský kaganát, ktorý existoval 237 rokov, tvorí iba 2.1%. Zhruba rovnako dlhé obdobie trvania kráľovstva Kvádov získalo 18.9%. Herulovia a Rugiovia sú v syntéze spomenutí iba na niekoľkých málo miestach.
tab I. podiel období osídlenia Karpatskej kotliny Hunmi, Avarmi, Germánmi a Veľkomoravanmi, porovnanie so syntézou z roku 1971
| Veľkomoravania | Huni | Longobardi | Góti | Kvádi | Avari |
| počet rokov strávených na území | 61 | 75 | 79 | 83 | 385
455 | 237 |
| obdobie strávené na území v % | 6.6 | 8.1 | 8.5 | 9.0 | 41.8 | 25.7 |
| obdobie strávené na území v % podľa syntézy z roku 1971 | 74.3 | 1.5 | 0.2 | 2.6 | 18.9 | 2.1 |
Očakávanou námietkou by malo byť to, že uvedené etniká asi nemajú v slovenskej histórii rovnakú hodnotu. Na tomto mieste však nechcem napádať vierohodnosť slovenskej histórie ale zverejnené údaje a iné skutočnosti tomu veľmi nenapomáhajú. Podľa syntézy bolo 4.3% územia osídleného Hunmi, Longobardami a Gótmi a to v čase, v ktorom podľa slovenských historikov, Slovania na územie prišli. V tomto kontexte je história Gepidov a Herulov tiež dôležitá, nakoľko tieto kmene boli takisto usadené v Karpatskej kotline. Teória príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny stojí a padá na pravdivosti histórie týkajúcej sa germánskych kmeňov. O okolnostiach týkajúcich sa príchodu Slovanov sa budeme môcť dozvedieť viac až po úplnom a podrobnom preskúmaní histórie Avarov. Bez tohto kroku nie je možné vysloviť žiaden vedecký záver iba pocitové dohady a domnienky.
Na základe vyššie uvedeného, absolútne odmietam obvinenia Petra Ratkoša z toho, že som "antislovan" a "akademik" v úvodzovkách. Z uvedených priestupkov som bol obvinený iba kvôli veľkému počtu námietok, ktoré sa odkazovali na historické fakty a dohady slovenských historikov.
Poznatky, ktoré o Germánoch a ich histórii v súčasnosti máme a ktoré boli v krátkosti zhrnuté v predchádzajúcich odstavcoch, uzatvárajú možnosť príchodu Slovanov na územie Karpatskej kotliny vo väčšom počte pred a počas obdobia trvania Avarskej ríše. Môžeme pripustiť, že po odchode Longobardov, väčšie skupiny Slovanov osídlili nížiny Čiech a Moravy ale to isté neplatí pre územie Karpatskej kotliny.
>>Kde sa nachádzala Samova "ríša" ? ︽Obsah
[23] Kalicz Nándor – Ratczky Pál: Új-e az új régészet?—Valóság. Budapest, 1977. 6. szám. 76-94 old. Az idézet a 77. oldalról.
[24] SLOVENSKO I.-DEJ. 150.
[25] SLOVENSKO I.-DEJ. 155.
[26] Existenciu Veľkej Moravy začíname datovať od historickej udalosti z obdobia okolo roku 833 n.l. kedy Mojmír I. vyhnal Pribinu a končíme smrťou Svätopluka v roku 894 n.l. Po smrti Svätopluka nastal kolaps Veľkej Moravy a jeho synovia panovali nad zbytkami ríše iba krátky čas.
[27] Detailnejší rozbor urobíme v časti VIII.bod 2
