utorok 23. marca 2010

Sila faktov / Kde sa nachádzala Samova "ríša" ?

Hypotéza slovenských výskumníkov, o ktorej sme sa už zmienili a podľa ktorej Slovania osídlili územie Čiech, Moravy a Karpatskej kotliny v 4.storočí, navádza k tomu, že prvý pokus Slovanov o vytvorenie štátneho útvaru, krajiny franského kupca Sama sa musel uskutočniť na území dnešného Československa.[28]








Historik Fredegar Scholastik, ktorý bol takmer súčasníkom Sama, ho nazýva kráľom Winidov.[29] Žiaľ, Fredegarova kronika neobsahuje žiadnu geografickú informáciu týkajúcu sa umiestnenia Samovej krajiny. Druhý historický zdroj informácií, ktorý popisuje aktivity kráľa Frankov, Dagoberta, prevzal informácie od Fredegara[30] a preto v ňom nenájdeme nič nové. Tretí a zároveň posledný historický zdroj, v ktorom nájdeme zmienku o Samovi sú už spomenuté pamäti biskupa zo Salzburgu (Soľnohrad) - Conversio z roku 871 n.l.

A práve v pamätiach, narozdiel od Fredegarovej kroniky, môžeme nájsť presný geografický opis: "V časoch slávneho kráľa Frankov, Dagoberta, Slovan nazývaný aj Samo, zostal v Karantánii a stal sa vládcom tamojších ľudí."[31]

K tomu aby sme mohli určiť vierohodnosť zdroja by sme mali vedieť, že salzburská diecéza bola založená 35-40 rokov po smrti Sama, ktorý vládol v období medzi rokmi 623 a 658. A tak informácie zo Salzburgu sú takmer dobové. Navyše, salzburské biskupstvo vyslalo v rokoch 748-784 do Karantánie misionárov a tak lokálna história im musela byť známa. Museli takisto poznať lokálne cirkevné záznamy, ktoré boli vyhotovované salzburským biskupským vikárstvom. Autor Conversio, ktoré bolo vyhotovené biskupským vikárstvom v Salzburgu, musel poznať autentické záznamy nielen z Karantánie ale aj z celého biskupstva.

Napriek tomu sa Peter Ratkoš pokúša v dvoch vetách zdiskreditovať salzburské pamäte. Preskúmajme obe tvrdenia oddelene.

>>Nachádzala sa Samova krajina v susedstve Durínska ? ︽Obsah


[28] pozri "Školní atlas světových dejin" vydaný v roku 1971 (Kartografia Praha), v ktorom môžeme nájsť "Samovu ríšu" na str. 11. Podľa mapy, územie pokrývalo väčšiu časť dnešného západného Slovenska.

[29] FREDEGARI CHRONICON. Cap. IV. vers. 48. – MMFH. I. 20.

[30] GESTA DAGOBERTI I. REGIS FRANCORUM.

[31] "Temporibus gloriosi regis Francorum Dagoberti Samo nomine quidam Sclavus manens in Quarantanis fuit dux gentis illius." – CONVERSIO. Cap.4 – MMFH. III. 299

Sila faktov / Nachádzala sa Samova krajina v susedstve Durínska ?

Podľa Petra Ratkoša je zo zväzku IV kapitoly 68 vo Fredegarovej kroniky údajne zrejmé, že sa Samova krajina nachádzala v susedstve Durínska. Na spomínanom mieste Fredegar píše o víťazstve Sama nad armádou franského kráľa Dagoberta v roku 631 n.l. V tejto súvislosti poznamenáva: "Potom Venédi niekoľkokrát prepadli Durínsko a takisto iné provincie Franského kráľovstva."[32] Fredegar takisto spomína podobnú udalosť z roku 633 n.l.[33]

Z textu, ktorý sme citovali z Fredegarovej kroniky, a ktorého presný preklad sme uviedli, nie je zrejmé, že Durínsko a Samova krajina sa nachádzali v susedstve. To čo sa môžeme dozvedieť je, že Samove vojenské družiny niekoľkokrát prepadli a spustošili provincie Franského kráľovstva a Durínska. Naopak z faktu, že Fredegar sa zmienil o Durínsku oddelene môžeme usudzovať, že sa jednalo o nezávislú krajinu. Franský kráľ Dagobert bol slabý vladár a to umožnilo aj Samovi aby sa mu postavil. Durínski panovníci v tom čase takisto rebelovali a získavali nezávislosť spod nadvlády Frankov až po dobu kedy Karol Martel počas svojho panovania (720-741) vládu nad územím opäť neobnovil. Zmienka o Durínsku neznamená, že sa nachádzalo v susedstve Samovej krajiny ale to, že bolo cieľom jeho vojenských ťažení.

Kvôli názornosti a pre lepšie porozumenie geografických súvislostí uvedieme iné podobné historické udalosti. Napríklad Ročná správa zo St. Gallen z roku 901 n.l. uvádza "Maďari opäť vpadli do Itálie."[34]. V Správe z Altaich Niederaltaichu z roku 911 n.l. je nasledovná poznámka: "Maďari vyplienili Franciu a Durínsko."[35] Na základe informácií z oboch uvedených kroník, pričom druhá je identická k tej z Fredegara, ešte nikto nevyvodil záver, že krajina Arpáda susedila s Itáliou, Franciou a Durínskom!

>>Čo potvrdzuje životopis Sv.Amanda biskupa ? ︽Obsah


[32] "Multis post haec vicibus Winidi in Toringia et relequos vastandum pagus in Francorum regnum irruunt."FREDEGARI CHRONICON Lib. IV. Cap. 68 – MMFH I. 23.

[33] "... Winidi ... et sepius ... regnum Francorum vastandum Toringia et relequos pagus ingrederint."FREDEGARI CHRONICON Lib. IV. Cap. 68 MMFH. I. 25.

[34] "Ungari Italiam invaserunt"GOMBOS: Cat.I. no. 199. pag. 91

[35] "Ungari vastaverunt Franciam atque Thuringiam"GOMBOS: Cat. I. no. 205. pag.92

Sila faktov / Čo potvrdzuje životopis Sv.Amanda biskupa ?

Okrem Fredegara, Peter Ratkoš takisto cituje z práce Baudemundusa "Život svätého Amanda, biskupa z Maastrichtu" aby sa pokúsil dokázať, že väčšina územia krajiny Sama sa nachádzala na území Československa. Podľa neho životopis potvrdzuje, že Slovania, ktorých biskup v roku 630 n.l. navštívil, žili na území nachádzajúcom sa severne od Dunaja medzi mestami Passau a Ostrihom tj. územie, ktoré je čiastočne na Slovensku (Felvidék). Autor životopisu bol žiak Sv.Amandusa, volal sa Baudemundus a životopis napísal v roku 680 n.l.

Ďalej sa pozrime nato čo sa v životopise píše o činoch svätého Amandusa z roku 630: "... dopočul sa o Slovanoch a ich pomýlenej viere, ktorí uviazli v diablovej sieti, dúfajúc, že zomrie ako mučeník prekročil Dunaj a putoval po krajine slobodne šíriac zvesť o Kristovom evanjeliu medzi pohanmi."[36]






Kľúčom k porozumeniu textu je odpoveď na nasledujúce otázky: Z ktorého miesta sa Sv.Amandus, biskup, na svoju misiu vydal a v akom smere prekročil Dunaj? Môžeme dať uspokojivé odpovede na obe otázky. Svätý Amandus prebýval v Maastrichte na území Belgicka a ako sa môžeme dozvedieť zo životopisu, vrátil sa tam potom ako neuspel v šírení evanjelia medzi Slovanmi. Povšímnúc si fakt, že Belgicko sa nachádza na sever od Dunaja, svätý Amandus musel navštíviť pri svojej misii Slovanov žijúcich na juhu od Dunaja vzhľadom na fakt, že prekročil rieku. Kedže jeho misijná cesta sa uskutočnila v roku 630 n.l. jej cieľom musela byť krajina kupca Sama (623-658), ktorá sa nachádzala na južnej strane Dunaja.

Na základe dôkazov zo životopisu svätého Amandusa vieme, že Samova krajina sa nachádzala na južnej strane Dunaja. Karantánia sa nachádzala na oboch stranách rieky Dráva a to od jej prameňa až po približne sútok s riekou Mura tj. na území medzi riekami Dráva a Mur na juh od rieky Dunaj.

Ako dôsledok uveďme, že Petrov Ratkošov domnelý dôkaz, ktorý uvádza pri dvoch príležitostiach - v prvej sa odkazuje na žiaka Baudemundusa a v druhej na životopis svätého Amanda, vpodstate dokazuje opak toho, čo autor zamýšlal.

>>Prípad srbského kniežaťa Dervana ︽Obsah


[36] "...audivit, quod Sclavi, nimiro errore decepti, a diaboli laqueis tenerentur oppressi, maximeque martyrii palmam se adsequi posse confidens, transfraetato Danubio, eadem circumiens loca, libera voce evangelium Christi gentibus praedicabat."VITA S. AMANDI EPISCOPI TRAIECTENSIS, AUCTORE BAUDEMUNDO Cap. 16. – MMFH. II. 49-50

Sila faktov / Prípad srbského kniežaťa Dervana

Konkrétne o Dervanovi sa Peter Ratkoš nezmieňuje ale aby boli niektoré skutočnosti jasnejšie, my tak urobíme. Na základe Fredegarovej kroniky, kniha IV kapitola 68, československí výskumníci nastolujú otázku pôvodného umiestnenia Samovej "ríše". V súvislosti s vládcom Srbov, Dervanom, v roku 631 n.l. Fredegar uvádza: "Dervan, vládca Srbov, ktorí sú sklavínskí Srbi a po mnoho rokov patrili do kráľovstva Frankov, podriadil sa spolu so svojimi ľudmi kráľovstvu Sama."[37] Už spomínaní výskumníci interpretujú uvedenú citáciu tak, že Lužickí Srbi sa pripojili k Samovej "ríši", ktorá sa teda musela nachádzať na území Československa lebo pôvodná krajina Lužice sa nachádzala v susedstve Československa.

Skutočnú históriu vládcu Srbov, Dervana, je možné nájsť v kapitole 32 v diele Konštantína Porfyrogennetosa O spravovaní ríše lat. De Administrando Imperii: "Je všeobecne známe, že dnešní Srbi sú pôvodom nekresťania, ktorí sú nazývaní Bieli a žijú na území nachádzajúcom sa za krajinou Turkov (Hunov)..., ktoré je v susedstve kráľovstva Frankov ... a tak dvaja bratia prevzali ríšu od svojho otca, jeden z nich so svojou polovicou ľudí utiekol k Herakleiosovi, rímskemu cisárovi, a Herakleios ho uvítal..."[38]

Fredegar sám podporuje dôveryhodnosť správ z Konštantínopolu. Presun Dervana a jeho ľudí do krajiny Sama sa zaobišiel bez komplikácií. Samo vládol v Karantánii počas obdobia medzi rokmi 623 a 638 n.l. Karantánia sa nachádzala medzi Lužicami a dnešným Srbskom a preto migračná trasa viedla južným smerom cez Karantániu. Podľa časového sledu udalostí vo Fredegarovej kronike, Dervan prišiel so svojimi ľuďmi do Samovej krajiny po porážke Dagoberta v bitke pri Wogastisburgu v roku 631 n.l. V krajine údajne zostal iba jednu zimu a preto na Balkán musel prísť ešte pred rokom 641 keďže bol vítaný byzantským cisárom Herakleiosom, ktorý vládol od roku 610 a zomrel v roku 641.

Dervan si v roku 631 pri svojom odchode zvolil trasu pozdĺž Avarsko-Bavorskej hranice naprieč Karantániou preto lebo mu poskytovala dostatočnú ochranu pred útokmi od svojho bývalého feudálneho franského vládcu a Avarmi. Pred príchodom Dervana Samo porazil Dagoberta, ktorý napadol Karantániu. V tom čase prebiehala v Avarskom kaganáte občianska vojna medzi kmeňmi bulharských Utigurov s Kutrigurmi. Fredegar píše o občianskej vojne v Avarskom kaganáte v roku 631 n.l.[39] a preto dočasné oslabenie kaganátu je historický fakt a nie môj výmysel alebo "vážna chyba" ako Peter Ratkoš uvádza.








Podľa salzburských letopisov bola krajina Sama v Karantánii. Životopis biskupa Amanda podporuje toto umiestnenie a uvádza, že Samova krajina sa nachádza južným smerom od Dunaja. Tieto dve tvrdenia, ktoré sú v súlade, sú takisto podporené prípadom srbského vládcu Dervana, ktorý so svojimi ľuďmi odišiel z krajiny Bielych Srbov na severe do ich nového domova na Balkán. A preto sa Samova krajina nemohla nachádzať na území Československa.

>>Avari alebo avarskí Slovania ? ︽Obsah


[37] "... Derevanus dux gente Surbiorum, que ex genere Sclavinorum erant et ad regnum Francorum iam olem aspecserant, se ad regnum Samonem cum suis tradedit."FREDEGARI CHRONICON. Lib. IV. Cap 68. MMFH. I. 23.

[38] BÍBORBANSZÜLETETT KONSTANTIN: "A birodalom kormányzása. a görög szöveget kiadta és magyarra fordította" MORAVCSIK GYULA. Budapest 1950. Közoktatásügyi Kiadóvállalat. 153. old.

[39] FREDEGARI CHRONICON Lib. IV. Cap. 72 – MMFH I. 23-24.

štvrtok 11. marca 2010

Sila faktov / Kedy sa objavili Slovania na území Slovenska ?

Najdôležitejší a súčasne najťažší problém, ktorému donedávna čelila slovenská historiografia bol určiť presný čas príchodu Slovanov do niektorých oblastí územia dnešného Slovenska.




Posledné dve veľké syntézy slovenskej historiografie z rokov 1961 a 1971, ktoré boli vypracované členmi fakulty histórie a archeológie SAV[11], sú reflexiou vývoja slovenskej historiografie vrámci obdobia jednej dekády.

Musíme skonštatovať, že druhá syntéza je podstatne viac realistickejšia v porovnaní s prvou z roku 1961 ohľadom určenia obdobia príchodu Slovanov na územie, na ktorom súvisle žijú až do súčasnosti. Zvlášť by sme nemali prehliadať program vytýčený slovenskými historikmi, ktorého úlohou je dokázať predpokladané slovanské osídlenie územia v prvej polovici 6.storočia, o ktorom sa Anton Točík zmienil nasledovnými slovami "Samotné literárne pamiatky nám teda v tomto ohľade neposkytujú želateľnú istotu, a preto sa riešenie celej otázky čoraz väčšmi presúva na archeológiu."[12]

Zahraniční výskumníci z Nemecka, Juhoslávie a Maďarska majú na otázku príchodu Slovanov do Panónskej panvy dosť odlišný názor v porovnaní s názorom československých (czech) výskumníkov, ktorí predmetnú otázku opäť vidia v úplne odlišnom svetle. Avšak otvorené priznanie Antona Točíka ohľadom existencie ostrých rozdielov v sporných názoroch dokazuje, že slovenská historiografia vo svojom vývoji od syntézy z roku 1961 urobila pokrok, nakoľko vtedy niečo také bolo nemysliteľné.[13]

Názory historikov na príchod Slovanov do Panónie možno rozdeliť na tri skupiny podľa predpokladaného príchodu pred, počas alebo po období trvania Avarskej ríše a to najmä na územie medzi Passau v súčasnom Nemecku a Železnými vrátami v Rumunsku.

Československí historici a archeológovia sa prikláňajú k prvému z názorov a datujú príchod Slovanov na územie stredného toku Dunaja do 4.storočia (podľa syntézy z roku 1961) alebo do 4. ale radšej do 5. storočia (podľa syntézy z roku 1971).[14]

Druhý z názorov je zastúpený juhoslovanskými historikmi, ktorí príchod Slovanov datujú do obdobia počas trvania Avarskej ríše a na územie stredného a západného Balkánu od Železných vrát k pobrežiu Dalmácie. Ich postoj je podložený dobovými materálmi a preto nemôže byť považovaný za "domnelý". Príchod Slovanov na Balkán sa uskutočnil nezávisle od sťahovania národov v Karpatskej kotline podobne ako neexistovala žiadna spojitosť medzi Balkánom a etnickými konfliktmi na juhozápadnom Slovensku spred avarského obdobia.

Maďarskí výskumníci zastávajú posledný z názorov Točíkovho zoznamu. Maďarský archeologický výskum je zameraný najmä na územie Avarskej ríše, pod ktorým je myslené najmä územie Karpatskej kotliny, ktoré zasahuje v niektorých častiach do oblastí povodia rieky Sávy a Dunaja na juhu. Pohľad maďarských historikov v sebe obsahuje celé územie Karpatskej kotliny, do ktorého patrí aj územie dnešného Slovenska. Z uvedeného dôvodu nemusia oponovať výskumníkom z Juhoslávie, preto lebo predmetom ich výskumu je odlišné geografické územie, Balkán. Podľa maďarských historikov sa Slovania objavili v Karpatskej kotline po rozpade Avarského kaganátu na prelome 8. a 9. storočia.[15]

Vďaka prvým dvom vzájomne si odporujúcim názorom československých a juhoslovanských výskumníkov boli maďarskí výskumníci nútení pokúsiť sa nájsť a poskytnúť všeobecne akceptovateľnejšiu hypotézu. Základnou úlohou sa preto pre nich stala odpoveď na otázku príchodu Slovanov na územie Slovenska pred alebo po skončení obdobia vlády Avarov.

>>Písomné dôkazy ︽Obsah


[11] Prvá syntéza, ktorej vydanie bolo pôvodne plánované v troch zväzkoch (1961) je monografia DEJINY SLOVENSKA - ĽUBOMÍR HOLOTÍK. Spolurecenzent pôvodne plánovaného 1.zväzku bol TIBENSKÝ JÁN, SAV Bratislava, 1961. Autori kapitol, ktoré sú predmetom nášho záujmu:

  1. Kelti, Rímania a Germáni - B. BENADÍK a T. KOLNÍK
  2. Príchod Slovanov - J. KUDLÁČEK
  3. Obdobie Veľkomoravskej ríše - P. RATKOŠ
V ďalšom texte budeme používať označenie DEJINY SLOV. 1.

Druhá syntéza bola vydaná v piatich zväzkoch pod názvom SLOVENSKO. Prvý zväzok bol vydaný pod názvom "Dejiny" (871 strán). Hlavný recenzent JÁN TIBENSKÝ, spolurecenzent za archeologickú časť JÁN DEKAN, Obzor, Bratislava, 1971. Autori kapitol, ktoré sú predmetom nášho záujmu:

  1. Obdobie Rímskej ríše a obdobie sťahovania národov - TÍTUS KOLNÍK
  2. Príchod Slovanov - Anton Točík
  3. Veľkomoravská ríša - BOHUŠ CHROPOVSKÝ
V ďalšom texte budeme používať označenie SLOVENSKO 1.- DEJ.

[12] SLOVENSKO 1 – DEJ. str.156.

[13] DEJINY SLOV. 1. str. 65-73 a SLOVENSKO 1 – DEJ. str. 160-163

[14] DEJINY SLOV. 1. str. 69 a SLOVENSKO 1 – DEJ. str. 161

[15] Bevezetés a magyar őstörténet kutatásába és forrásaiba. I. 1.(Úvod do výskumu a dobových zdrojov maďarskej histórie) recenzia: P. HAJDU, GY. KRISTO a TAS A. RONA, vydavateľ József Attila Tudományegyetem, Szeged, Tankönyvkiadó, Budapest, 1976. 119

Sila faktov / Písomné dôkazy o príchode Slovanov do Karpatskej kotliny, konkrétne na územie Slovenska

Peter Ratkoš zvlášť nesúhlasil s mojím tvrdením: "O výskyte Slovanov na území dnešného Slovenska v období od 6.storočia až do poslednej tretiny obdobia trvania Avarskej ríše, tj. približne do polovice 8. stroročia, môžeme povedať iba veľmi málo." Obvinil ma, že svojich čitateľov zámerne neinformujem o písomných zmienkach o Slovanoch od nasledujúcich historikov: Jordánes, Baudemundus, Koreni Pseudo Moses, Prokopios, Menandros Protéktór. Svoju odpoveď formulujem v dvoch bodoch:


  1. Aká je pravda o Jordanesovi a ostatných spomínaných autoroch zo stredoveku?

    Peter Ratkoš, ktorý ako prvý zverejnil úryvky o Slovanoch z diel vyššie spomínaných autorov v roku 1964[16] by mal vedieť, že uvedení autori, ktorých vymenoval, písali o Slovanoch vyskytujúcich sa na území dolného toku Dunaja a Balkánu, ktorí na územie západne od Železných vrát a na juh od Dunaja prišli v približne rovnakom čase ako Avari a preto neexistuje žiadna súvislosť s územím Slovenska.

    Ďalej sa iba v krátkosti zmienim o slovenskej historickej syntéze z roku 1971, kde podľa už zmienenej citácie, kvôli nedostatku dobových primárnych písomných dokumentov sa úloha dôkazu predpokladaného výskytu Slovanov na území Slovenska nezaobíde bez pomoci archeológie.

    Teória Petra Ratkoša protirečí tvrdeniam autorov, ktorých vymenoval a takisto poslednej syntéze slovenskej historiografie. Peter Ratkoš sa dožaduje historických dôkazov v súvislosti s dvomi rôznymi územiami v čase, v ktorom tieto dôkazy nie je možné súčasne aplikovať. Jeho taktika spočíva v poukázaní na jeden z mnohých menej významných dobových historických zdrojov informácií a zámene územia dolného toku Dunaja od Železných vrát po Čierne more za územie nachádzajúce sa medzi sútokmi Dunaja s riekami Morava a Dráva.

  2. Aké dobové pramene Peter Ratkoš zámerne prehliada?

    Rád by som čiteľa upozornil na fakt, že doboví historici sa zhodujú v tom, že Slovania sa objavili v niektorých častiach rozpadajúcej sa Avarskej ríše až v období medzi rokmi 796 a 805 teda v rozpore s historikmi, ktorí navrhujú skorší príchod.

    V prvom rade by som rád spomenul slávnostný záznam z obrátenia Bavorov a Korutáncov na kresťanskú vieru nazvaný Conversio, vyhotovený v Salzburgu v roku 871. V tomto dokumente sa príchod Slovanov na územie Avarského kaganátu alebo inak aj Karpatskej kotliny (nie však dunajskej nížiny používanej Ratkošom) vyskytuje na dvoch miestach. V 6.kapitole môžeme čítať "oni odtiaľ (z Karpatskej kotliny) hneď vyhnali Hunov (Avari po roku 796 n.l.) a tak sa tam usadili Slovania."! Druhá zmienka o Slovanoch je v 10. kapitole "Po tom ako cisár Karol vyhnal Avarov ... na tom istom území, z ktorého boli vyhnaní Hunovia (tj. Avari), bok po boku Slovania a Bavori sa začali usádzať a rozmnožovať."[17]

    Tieto dve citácie z Conversio, ktoré sa objavili 70 rokov po udalostiach, ktoré opisujú, sú podopreté poznámkami z Letopisov kráľovstva Frankov z roku 805 n.l. Podľa týchto poznámok Teodor, avarský kagan, požiadal Karola Veľkého o povolenie usadiť sa na území medzi mestami Carnuntum a Sabaria (Szombathely) lebo "nemôžu zostať na svojom pôvodnom mieste kvôli vpádu Slovanov ..."[18]

    V poznámke z roku 805 n.l., latinské slovo "infestinatio" nie je úplne správne vyjadrené maďarským slovom "támadás" slov. "útoky" alebo česk. "nájezdy".[19]. V prvom rade slovo "infestinatio" znamená "invázia, vpád, nájazd" ale takisto "znesvätenie, porušenie mieru" a je iba jemnejšou verziou slova "útok". Stret dvoch armád je v latinčine vyjadrený slovom "impetus", ktoré znamená "útok". Vo vojenskom žargóne slovo "infestinatio", "festino" znamená "vpád" a s predponou "in" znamená "vpadnúť" alebo "prirútiť sa". Vpodstate slovo "infestinatio" je jemnejším výrazom pre "inváziu" (prípadne infiltráciu).

Svedectvo historických materiálov je veľmi konzistentné. V celej Karpatskej kotline, alebo aj inak na území predchádzajúceho Avarského kaganátu, do ktorého patril aj juhozápad Slovenska, neboli nájdené žiadne písomné dokumenty, ktoré by dokazovali prítomnosť Slovanov v čase pred príchodom Avarov.

Naopak, dobové materiály sú zajedno v tom, že väčší príchod Slovanov do Karpatskej kotliny začal v období medzi rokmi 796 a 805. Peter Ratkoš a iní slovanskí historici, ktorí navrhujú datovať slovanské osídlenie Karpatskej kotliny do obdobia 4. a 5. storočia prehliadajú dobové historické nálezy.[20]

>>Migrácia Slovanov a val Germánov ︽Obsah


[16] RATKOŠ PETER: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. SAV. Bratislava 1964. 27-44 and 62-63. Existujú dve knižné edície.

[17] "Sed nunc qualiter Hunni inde expulsi sunt, et Sclavi inhabitare coeperunt." CONVERSIO CAP. 6 a "Postquam ergo Karolus imperator Hunis reiectis...coeperunt populi sive sclavi vel Bagoarii inhabitare terram, unde ille expulsi sunt Huni, et multiplicari." – CONVERSIO CAP. 10. Cf.: Magnae Moraviae Fontes Historicii. III. 303 and 308-309. Pôvodných päť zväzkov textu slúži ako referenčný historický zdroj, recenzia LUDIMÍR HAVLÍK, vydala Univerzita v Brne, Filozofická fakulta. Brno 1966-1976. V ďalšom texte pri odkaze budeme používať označenie MMFH.

[18] "Quia propter infestinationem Sclavorum in pristinis sedibus esse non poterat." – Annal. Regni Francorum ad annum 805. – MMFH. I. 42-43

[19] Petrov Ratkošov preklad, ktorý bol publikovaný v časopise Pramene v roku 1964, str. 72 tj. v MMFH. I. str. 42 nie je nepresný iba v preklade slova "infestinatio" ale dokonca význam celého textu je pozmenený. V predmetnom texte, pôvodný latinský text je v jednotnom čísle (propter infestinationem), kým preklad je v množnom (útoky, nájezdy). Autor poznámky v Letopisoch rozpráva o jednej udalosti - vpáde Slovanov - kým spomínaný prekladateľ píše o "opakovaných útokoch Slovanov"!

[20] Pozri takisto O pohrebných zvykoch Slovanov a Avarov. Vrámci územia vplyvu Avarského kaganátu v rozpätí rokov 568 a 796/805, pomer infiltrovaných Slovanov k ostatnému obyvateľstvu kolísal medzi 0.3 a 5.2%, čo je podložené archeologickými nálezmi.

Sila faktov / Migrácia Slovanov a val Germánov

Prirodzenou prekážkou pre Slovanov pri početnejšom osídlovaní Polabia nachádzajúcom sa uprostred Českej vysočiny a Karpatskej kotliny[21] bolo súvislé osídlenie územia Germánmi už od začiatku nášho letopočtu. Vzhľadom na súčasné historické poznanie vieme, že severní Slovania nepostúpili pozdĺž rieky Labe do Polabskej nížiny v Čechách až pokiaľ územie neopustili germánske kmene Longobardov.

O Longobardoch z 5. a 6. storočia máme oveľa viac poznatkov ako o Samovej ríši alebo histórii Veľkomoravanov z obdobia medzi rokmi 833 a 863. Longobardi sídlili na ľavom brehu rieky Labe v oblasti Lüneburgu v dnešnom Nemecku. V období medzi rokmi 385 a 400 n.l. začali Longobardi postupovať smerom na juh. V priebehu storočia postúpili až k Polabskej nížine. Na územie Moravy vstúpili v období rokov 487 a 488 n.l. a zabrali územie Rugilandského kráľovstva, ktoré siahalo až po rieku Dunaj, v tom čase osídlenom germánskym kmeňom Rugiov a tak dosiahli hranice kráľovstva Kvádov a Panónie. Vo svojich výbojoch pokračovali proti germánskemu kmeňu Herulov, ktorý nakoniec porazili. Longobardi sa presunuli do Panónie v dvoch etapách - v roku 526 n.l a neskôr vo väčšom počte v rokoch 546-547. V tom čase ich susedmi na východnej strane Dunaja boli Gepidovia.




Longobardi napadli Gepidov najprv v spojenectve s Byzanciou, neskôr s Avarmi a nakoniec ich v roku 567 n.l. porazili. Longobardský kráľ Alboin si uvedomil až príliš neskoro, po obsadení Gepídie Avarmi, že nemá dostatok síl vzdorovať novým susedom a preto odstúpil územie Longobardov avarskému kaganovi Bajanovi a odtiahol. Územie Longobardov sa tak dostalo do rúk Avarov bez boja. Avari sa stali novými pánmi Karpatskej kotliny v priebehu 2 rokov a nie postupne ako uvádza Peter Ratkoš.[22]

Náš kolega, Peter Ratkoš, vykresľuje vo svojich námietkach nepravdivý obraz osídlenia Karpatskej kotliny Avarmi. Predovšetkým, Avari neprišli do Karpatskej kotliny v roku 558 n.l. ale o 9 rokov neskôr, v roku 567 n.l. V čase invázie získali kontrolu nad územím Gepidov, politicky a nie etnicky. Územie Gepidov sa nachádzalo medzi riekami Dunaj a Tisa, vrátane územia na východ od Tisy zahŕňajúcom Transilvániu. V roku 568 n.l. prevzali územie Longobardov, t.j. územie Panónie, ktoré siahalo po rieku Dráva. Avari nezískali pod kontrolu juhovýchodné územie Panónie, inými slovami okolie mesta Sirmium, Slavónsko alebo aj Panónia-Sávia v rokoch 567/8 n.l. ale až v roku 582 n.l.

Príchod prvých skupín Slovanov do nížin Čiech a Moravy bol možný až po začatí presunu Longobardov do Panónie v rokoch 487/8 n.l. Avšak Slovania sa na území Karpatskej kotliny nemohli usadiť vo väčšom počte dokonca ani po konečnom odsťahovaní sa Longobardov v roku 568 n.l. preto lebo Longobardov na území nahradila ďalšia prekážka - Avari. Preto prienik väčšieho počtu Slovanov do Karpatskej kotliny pred a počas podrobenia si územia Avarmi nebol možný.




>>Prepojenie medzi historickým poznaním a archeológiou ︽Obsah


[21] v poznámke z mojej práce Starobylá Nitra píšem o území, ktoré je v blízkom okolí mesta Nitra, t.j. o severnej časti Karpatskej kotliny, súčasnom juhozápadnom Slovensku. Peter Ratkoš sa k predmetnej téme vyjadruje obšírnejšie.

[22] Bona István: Középkor hajnala. A gepidák és longobardok a Kárpát-Medencében. (Raný stredovek. Gepidovia a Longobardi v Karpatskej kotline) Heredias Series. Corvina, Budapest, 1974. 17-24, 85-91.

Sila faktov / Prepojenie medzi historickým poznaním a archeológiou

Vyššie sme sa zmienili o novom smere, ktorým sa vydala slovenská hitoriografia a historici, konkrétne z roku 1964, ktorý určil príchod Slovanov na územie Karpatskej kotliny v ranom období - dokonca pred príchodom Avarov - a úlohu danú archeológom nájsť dôkazy. Výsledky, ktoré táto predpojatá teória a archeologický program majú priniesť sú viac ako otázne. Vo Valóság review v rozhovore pod názvom Újrégészet, archeológovia Nándor Kalicz a Pál Raczky, odmietli podobné predpojaté hypotézy ako neudržateľné s nasledovným slovami: "Je neprijateľné aby archeológ šiel na miesto výskumu s tým, že bude hľadať dôkazy, ktoré by podporovali určitú predpojatú hypotézu. (Nebudeme sa radšej ani pýtať na dôvody, ktoré archeológov k danej hypotéze priviedli!) Uvedený prístup je v rozpore s akoukoľvek všeobecne akceptovanou metódou, ktorá vychádza z kritickej, otvorenej a zdravej mysle."[23]

V polovici 60-tych rokov slovenskí archeológovia pristúpili na úlohu, ktorú im zadali ich kolegovia historici. Už predtým však vylúčili zo svojho záujmu archeologické nálezy nezávislých kultúr z okolia Prešova a povodia Dunaja. Z uvedených kultúr, prešovská kultúra je staršia a archeológovia sa hypoteticky domnievajú, že keramika nájdená v povodí Dunaja s ňou súvisí. Obdobie oboch kultúr bolo datované do 4. a 5. storočia. Ďalším záverom je, že ich nahradila v 6. a 7. storočí pražská kultúra. V súvislosti s "prešovským" typom kultúry, Točík úprimne priznáva, že "V doterajších nálezoch prešovského typu niet ešte dostatočný počet záchytných bodov na dokázanie kontinuity s najstaršími bezpečne slovanskými pamiatkami z tejto oblasti, predpokladanej niektorými autormi."[24]

O kultúre, ktorej územie a obdobie je doložené archeologickými dôkazmi by sme však hneď nemali predpokladať, že je slovanská iba preto, lebo je menej rozvinutá ako longobardská, kvádska alebo gótska. Majú snáď slovenskí archeológovia dostatok poznatkov, našli dostatok nálezov charakteristických pre Germánov? Je ich metóda spoľahlivá? Fakt, že príklady prešovskej kultúry môžu byť nájdené aj mimo Karpát ešte nepoukazuje na rovnaký etnický pôvod. Góti, ktorí boli východogermánskym kmeňom, takisto prišli z rovnakého územia ako prešovská kultúra. Preskúmali snáď slovenskí archeológovia okolie Kaspického mora a pohoria Ural podľa rovnakých kritérii podľa akých skúmajú vlastné územie? Archeológovia by mali rozpoznať fakt, že Kvádi, Herulovia, Góti, Rugiovia a Longobardi boli kultúry germánskeho typu aj keď sa nálezy jednotlivých kultúr od seba líšia. Ak by sme mohli dokázať, že v povodí rieky Váh od obdobia konca Rímskej ríše až do 6. storočia n.l. existovala prevládajúca kultúra, tak by sa malo predpokladať, že jej početné historické pozostatky boli nálezmi ľudí, ktorí tam žili pred príchodom Germánov. Až po vylúčení možnej existencie takéhoto typu ľudí a Germánov by sme mali uvažovať o prípadnom výskyte novej skupiny ľudí!

Archeologické nálezy ako také nevedia rozprávať. A teda iba na základe konkrétnej archeologickej vykopávky nie je možné určiť či je jej pôvod germánsky, slovanský alebo avarský. Archeológovia takúto spojitosť môžu urobiť iba na základe dostatočne dôveryhodných dobových písomných zdrojov.

Pokiaľ nezačneme systematicky skúmať historické písomnosti, či už na Slovensku alebo v strednej Európe, nebudeme mať dostatočné objektívne dôkazy pre spojitosť "prešovskej", "podunajskej" alebo inej kultúry s konkrétnou etnickou skupinou ľudí. Navyše, vzhľadom na súčasné historické poznanie, ktoré vychádza z doposiaľ odhalených skutočností, je len veľmi málo pravdepodobné, že sa odrazu objavia nové prekvapivé dôkazy - pre Slovanov skutočne neexistovala žiadna reálna možnosť usadiť sa v Karpatskej kotline pred vznikom Avarskej ríše.

Vzhľadom k uvedenému si musíme položiť inú otázku. Prečo taký známy slovenský archeológ akým je Anton Točík, o ktorého kvalitách ako historika sme už presvedčení, pripúšťa fakty, ktoré sú v rozpore s historickými zdrojmi kvôli tomu aby dokázal teóriu skorého príchodu Slovanov?

Odpoveď je jednoduchá: slovenskí archeológovia nemajú k dispozícii kompletné oficiálne historické písomné zdroje zo stredoveku. Historické dokumenty, ktoré boli doteraz publikované, poskytujú o etnikách žijúcich na slovenskom území v období sťahovania národov len skreslené číselné údaje. Uvedený stav nebola schopná odstrániť ani posledná syntéza. Závery archeológov sú potom ovplyvnené skresleným historickým pohľadom. Iba toto môže odôvodniť prečo sa nasledujúca veta objavila v syntéze z roku 1971: "rok 568. znamená koniec prechodného obsadenia juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi."[25]. Vskutočnosti však toto "prechodné" obsadenie skončilo až po 547 rokoch! Počas celého tohto obdobia sa iba Longobardi zdržali na území 79 rokov čo je o 18 rokov viac ako obdobie trvania Veľkej Moravy![26]

Ak chceme dokázať tvrdenia týkajúce sa dĺžky osídlenia územia jednotlivými etnikami z predchádzajúceho odstavca, nemali by sme prehliadnuť poslednú slovenskú syntézu z roku 1971 (viď. tab I.)[27] Z tabuľky je evidentné, že pomery nie sú realistické. Aj keď Góti, Longobardi a Huni žili na území Karpatskej kotliny v rovnakom čase, slovenskí historici im priradili pomery v rozpätí 0.2 - 2.6% z celkového času strávenom na území (v priemere 1.4%). Autori syntézy uviedli, že obdobie Veľkej Moravy sa podielalo na celkovo uvažovanom období 74.3%, kým Avarský kaganát, ktorý existoval 237 rokov, tvorí iba 2.1%. Zhruba rovnako dlhé obdobie trvania kráľovstva Kvádov získalo 18.9%. Herulovia a Rugiovia sú v syntéze spomenutí iba na niekoľkých málo miestach.

tab I. podiel období osídlenia Karpatskej kotliny Hunmi, Avarmi, Germánmi a Veľkomoravanmi, porovnanie so syntézou z roku 1971
Veľkomoravania Huni Longobardi Góti Kvádi Avari
počet rokov strávených na území 61 75 79 83 385
455
237
obdobie strávené na území v % 6.6 8.1 8.5 9.0 41.8 25.7
obdobie strávené na území v % podľa syntézy z roku 1971 74.3 1.5 0.2 2.6 18.9 2.1

Očakávanou námietkou by malo byť to, že uvedené etniká asi nemajú v slovenskej histórii rovnakú hodnotu. Na tomto mieste však nechcem napádať vierohodnosť slovenskej histórie ale zverejnené údaje a iné skutočnosti tomu veľmi nenapomáhajú. Podľa syntézy bolo 4.3% územia osídleného Hunmi, Longobardami a Gótmi a to v čase, v ktorom podľa slovenských historikov, Slovania na územie prišli. V tomto kontexte je história Gepidov a Herulov tiež dôležitá, nakoľko tieto kmene boli takisto usadené v Karpatskej kotline. Teória príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny stojí a padá na pravdivosti histórie týkajúcej sa germánskych kmeňov. O okolnostiach týkajúcich sa príchodu Slovanov sa budeme môcť dozvedieť viac až po úplnom a podrobnom preskúmaní histórie Avarov. Bez tohto kroku nie je možné vysloviť žiaden vedecký záver iba pocitové dohady a domnienky.

Na základe vyššie uvedeného, absolútne odmietam obvinenia Petra Ratkoša z toho, že som "antislovan" a "akademik" v úvodzovkách. Z uvedených priestupkov som bol obvinený iba kvôli veľkému počtu námietok, ktoré sa odkazovali na historické fakty a dohady slovenských historikov.

Poznatky, ktoré o Germánoch a ich histórii v súčasnosti máme a ktoré boli v krátkosti zhrnuté v predchádzajúcich odstavcoch, uzatvárajú možnosť príchodu Slovanov na územie Karpatskej kotliny vo väčšom počte pred a počas obdobia trvania Avarskej ríše. Môžeme pripustiť, že po odchode Longobardov, väčšie skupiny Slovanov osídlili nížiny Čiech a Moravy ale to isté neplatí pre územie Karpatskej kotliny.

>>Kde sa nachádzala Samova "ríša" ? ︽Obsah


[23] Kalicz Nándor – Ratczky Pál: Új-e az új régészet?—Valóság. Budapest, 1977. 6. szám. 76-94 old. Az idézet a 77. oldalról.

[24] SLOVENSKO I.-DEJ. 150.

[25] SLOVENSKO I.-DEJ. 155.

[26] Existenciu Veľkej Moravy začíname datovať od historickej udalosti z obdobia okolo roku 833 n.l. kedy Mojmír I. vyhnal Pribinu a končíme smrťou Svätopluka v roku 894 n.l. Po smrti Svätopluka nastal kolaps Veľkej Moravy a jeho synovia panovali nad zbytkami ríše iba krátky čas.

[27] Detailnejší rozbor urobíme v časti VIII.bod 2